Vybrané scény

Augustín Malár sa už ako mladý chlapec dostal do väzenia za vykrikovanie rečí proti habsburskej monarchii. Po vypuknutí 1.sv.vojny narukoval do C.a K. armády, padol do zajatia a vstúpil do čs.légií.Po návrate domov ostal v armáde, vyštudoval Vysokú školu válečnú.V marci 1939 velil VI.zboru v Spišskej Novej Vsi. Počas tzv.malej vojny a vojny proti Po¾sku sa prejavil ako schopný veliteľ. Boj jediným slovenským dôstojníkom, ktorý velil obom slovenským divíziám. Najskôr sa ako veliteľ Zaisťovacej divízie nažil o dobré vzťahy s civilným obyvateľstvom. Ku koncu roka 1941 Rýchla divízia pod jeho velením odrazila na rieke Mius niekoľko útokov Červenej armády, za čo bol odmenený nemeckým železným krížom. Po návrate z východného frontu pôsobil chvíľu v diplomacii. V roku 1944 sa stal veliteľom tzv. Východoslovenskej armády a minister obrany Čatloš ho zasvätený do plánov prevratu, ktorého cieľom bol prechod na stranu spojencov. 29.augusta 1944 mal prejav v rádiu, v ktorom vyzval vojakov aby sa vrátili späť do kasární. Odhalil pritom, že je tiež zapletený do odboja.Nemci ho pri prílete do Prešova zatkli. Zomrel v koncentračnom tábore.
4.časť

Ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels si zapísal do denníka: Furrer začal uvažovať o rozsiahlej amnestii pre Slovensko.
1.časť

Za obranu Slovenska a Podkarpatskej Rusi odpovedala III..armáda s krycím názvom Štefánik pod velením arm.gen. Josefa Votrubu. Štáb armády sídlil v Kremnici. Armádu tvorilo 7 divízií a jej operačné pásmo bolo ohraničené hradom Devín na dolnom toku rieky Morava, tiahlo sa cez hrebene Malých Karpát až k Bielym Karpatom. Na východe sa napojovalo až na hranicu s Rumunskom.
1.čast

Všeobecná mobilizácia sa týkala asi 1 250 000 ľudí. Nakoľko časť záložníkov nemeckej národnosti odmietla narukovať dosiahol početný stav Československej brannej moci približne 1, 1 mil.mužov v zbrani, ktorý mal k dispozícii 3 050 diel z toho 780 protitankových, 350 tankov, 1350 mínometov. Ďalších 250 diel bolo umiestnených v objektoch opevnenia. Vojenské letectvo malo k dispozícii 1 400 lietadiel, z toho 900 bojových. Protilietadlovú obranu zaisťovalo 230 protilietadlových guľometov a 250 protilietadlových diel.
1.časť

1.československá pešia divízia oficiálne vznikla 15.januára 1940. Jej veliteľom sa stal gen-Rudolf Viest. Jadrom pre jej vznik sa stal Náhradný pluk a 1.peší pluk, ktoré vznikli vo Francúzsku už na jeseň 1939.Ked v júni 1940 prepadol nemecký Wehrmacht Francúzsko, dosahoval početný stav divízie hodnotu 11 405 príslušníkov. Z toho bolo 3236 dobrovoľníkov a 8169 zmobilizovaných. Národnostné zloženie divízie bolo 45% Čechov a 44 % Slovákov. Zbytok tvorili iné národnosti. Divízia sa skladala z 1 a 2.pešieho pluku. 3.pluk bol len tabuľkový. V zostave pluku bol aj delostrelecký pluk, avšak bez výzbroje, protitanková batéria, priezvedný oddiel, ženijný prápor, spojovací prápor. Podľa pamätníkov pomery v divízii neboli dobré. U zmobilizovaných príslušníkov chýbala motivácia bojovať, chýbala výzbroj a výstroj, časť dôstojníkov nemala u vojakov autoritu.
3.časť

V októbri 1938 Tiso vyhlásil: „Politické strany svoju úlohu úž dohrali, daromné sú pokusy zachrániť ich rozličným preskupovaním. Zvíťazila idea národa a národ v budúcnoti nebude potrebovať stranícke legitimácie a farby – on má svoje víťazné farby a s nimi bude dalej kráčať vpred !“
1.časť

Československá vojenská jednotka v ZSSR vznikla oficiálne 12.decembra 1941. Ku 28.januáru 1943, ked velenie jednotky obdržalo rozkaz o odchode na front, mala jednotka podobu práporu o 974 osôb. Po prvý krát sa v čs.vojenských jednotkách objavili aj ženy, celkovo 38. Jednotka bola postavená podľa československých vojenských predpisov, výzbroj bola prevažne sovietska, výstroj britská.
5.časť

29.septembra sa v Mníchove stretli nemecký vodca Adolf Hitler, taliansky premiér Mussolini, francúzsky premiér Daladier a britský premiér Chamberlain. Na konferencii prijali dohodu, podľa ktorej bola Československá vláda povinná Nemecku požadované sporné územia. Zástupcovia Československa na výsledok rokovania čakali v druhej miestnosti.
1.časť

Rongyos Gárda (v preklade Garda Trhanov) Maďarské polovojenské oddiely, ktoré vznikli v roku 1919. V roku 1938 boli reaktivované s cie¾om vykonávania záškodníckych akcií na južnom území Slovenska a na Podkarpatskej Rusi s cie¾om dosiahnuť pripojenie týchto území k Maďarsku.
1.časť

V jednotke bola zakázaná politická činnosť. Známy Otakar Jaroš, veliteľ 1.roty bol v tom smere nekompromisný: Vojak si môže myslieť čo chce, no politizovať pri výcviku mi nikto nebude! Napriek tomu si v jednotke založili komunisti tajnú bunku, prostredníctvom ktorej vyvíjali politickú činnosť.
5.časť