Západný československý odboj a Slováci - WebSlovensko.sk
dnes je: streda 13.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Západný československý odboj a Slováci

Zo západného čs.odboja počas II.svetovej vojny sú dnešnej generácii ako tak známe iba čs.stíhacie perute ako súčasť Royal Air Force. Západný odboj, to však neboli len letci.


Západný československý odboj a Slováci

Československí predstavitelia začali organizovať zahraničný odboj prakticky ihneď po prijatí mníchovského diktátu, pričom toto organizačné úsilie zosilnelo po rozbití spoločného štátu v marci 1939. Bývalí príslušníci čs.brannej moci rôznymi cestami opúšťali územie Čiech a Slovenska. Putovali najskôr do Poľska, ale keďže miestna vláda nemala veľký záujem o vytváranie cudzích vojenských jednotiek, museli sa Česi a Slováci rozhodnutí pokračovať v boji, presunúť do iných destinácií. Unikali do Sovietskeho zväzu ale cez Balkán aj na Blízky Východ do Sýrii a Libanonu, odkiaľ boli prepravovaní do Francúzska, či priamo do Francúzska.

Francúzska politická garnitúra však čs.odbojovým snahám vedúcim ku obnove štátu príliš naklonená nebola. Prejavilo sa to aj v tom, že neuznala dočasnú československú vládu ako politický exilový orgán. Uznala iba Československý národný výbor, aj to po mnohých výhradách. Ústretovejšia však bola francúzska generalita, ktorá krátko po rozbití ČSR ústami generála Maurice Gamelina prislúbila podporu. Čs.vojaci mali byť formálne začlenení pod Cudzineckú légiu.

Hlavným motorom snáh o vytvorenie čs.vojenských jednotiek vo Francúzsku bol veľvyslanec dr. Štefan Osuský, ktorý už 15.marca 1939 rokoval s francúzskou stranou o neuznaní okupácie Čiech a Moravy nemeckým Wehrmachtom. Vďaka jeho cieľavedomej aktivite bola 2.októbra 1939 podpísaná Dohoda o obnovení čs.armády na pôde Francúzska (Accord relatif á la reconstitution de ĺ Armée tchécoslovaque en France). Bol to jeho politický a diplomatický úspech. Podľa dohody mala byť čs.armáda obnovená a francúzska vláda zaviazala rešpektovať čs.štátne inštitúcie, právny systém, ústavy a zákonov, ktoré sú záväzné pre všetkých čs.občanov. Rekonštruovaná čs.armáda mala vojensky podliehať čs.dočasnej vláde a vojensky francúzskemu vrchnému veleniu. Kreovať čs.dočasnú vládu sa však podarilo iba vo forme Československého národného výboru (ČSNV) so sídlom v Paríži (predsedal mu Štefan Osuský a jeho členom ČSNV bol aj div.gen. Rudolf Viest). Francúzska strana tento výbor oficiálne uznala 17.novembra 1939. Úlohou výboru bolo prevziať všetky politické práva a povinnosti, ktoré stanovovala už spomenutá dohoda z 2.októbra 1939. Československá vojenská kancelária sa transformovala na Čs.vojenskú správu. Jej náčelníkom sa stal div.gen. Sergej Ingr, ktorý sa na základe uznesenia ČSNV zo dňa 14.marca 1940 stal hlavným veliteľom čs.brannej moci. Súčasne bola vyhlásená mobilizácia čs.štátnych príslušníkov vo Francúzsku. Mobilizačný rozkaz vstúpil v platnosť 1.decembra 1939. ČSNV si podľa branného zákona vyhradil právomoc udeliť povolenie ku vstupu do čs.vojenských jednotiek dobrovoľníkom z radov cudzích štátnych príslušníkov.

1.ČESKOSLOVENSKÁ DIVÍZIA VO FRANCÚZSKU

Všetci Česi a Slováci boli v prvej fáze zaradení do Cudzineckej légie. Keď však došlo ku prepadnutiu Poľska, Francúzsko sa dostalo do vojnového stavu s Nemeckom. V tomto okamihu došlo ku uvoľneniu čs.vojakov z légie a vytvoreniu prvých čs. jednotiek. 28.septembra 1939 vznikol 1.čs. náhradný prápor a 29.septembra aj 1.čs.peší prápor. Hľadalo sa miesto, kde by sa čs.vojsko mohlo formovať.

Zámerom čs. strany bolo, aby sa centrom formovania čs.armády stalo mesto Cognac, ležiace severne od Bordeaux. V tomto meste sa v čase 1.svetovej vojny formovali čs.vojenské légie. Nakoniec za miesto formovania čs. jednotiek bol bývalý internačný tábor pre španielskych republikánskych vojakov u juhofrancúzskeho mesta Agde situovaného na pobreží stredozemného mora asi 45 km juhozápadne od Montpellier. Už 15.septembra 1939 do Agde vycestovala prvá skupina čs.dôstojníkov aby urobila prvé organizačné úkony. A 15.januára 1940 nakoniec oficiálne vznikla 1.čs. divízia (1ére Division Infanterie Tchécoslovaque). Jej zloženie bolo nasledovné:




  • veliteľstvo divízie so štábnou rotou so sídlom v Béziers
  • peší pluk 1 dislokovaný v Pézenas, Mantagnac, Castelneu
  • peší pluk 2 (Agde)
  • peší pluk 3 (Agde)
  • delostrelecký pluk 1 dislokovaný v La Nouvelle, Sigean, Portel
  • zmiešaný priezvedný (prieskum) oddiel (La Palme Roguefort)
  • telegrafný prápor (Montpellier)
  • ženijný prápor (Avignon)
  • divízna batéria kanónov proti útočnej vozbe (Le Lac)

Veliteľom divízie sa stal člen ČSNV Rudolf Viest. V dôsledku choroby ho však ku 13.júnu 1940 vo funkcii vystriedal dovtedajší náčelník štábu ČSVS brigádny generál Bedřich Neumann (Bohuš Miroslav). Podľa údajov z 25.mája 1940 bol celkový početný stav čs. vojenskej jednotky vo Francúzsku 11 405 mužov. Z tohto počtu bol 3 236 dobrovoľníkov z Čiech, Moravy a Slovenska (vrátane 403 interbrigadistov, ktorí bojovali v Španielsku) a 8 169 krajanov mobilizovaných vo Francúzsku. Okrem toho sa ďalších 106 osôb nachádzalo u vojenskej správy v Paríži a 694 mužov slúžilo u francúzskeho letectva.

Čo sa týka národnostného zloženia bolo pozemné vojsko tvorené zo 45% Čechmi, 44% Slovákmi a 11% patrilo ostatným národnostiam, z ktorých najväčšie zastúpenie mali Židia, Nemci a Maďari. Čo sa týka Slovákov, ich celkový počet v rámci čs.vojska vo Francúzsku tvorili v prevažnej miere zmobilizovaní krajania. Až 80% zo všetkých zmobilizovaných krajanov totiž boli Slováci. Len 6% dôstojníckeho zboru tvorili Slováci (62 dôstojníkov a 11 rotmajstov).

Čo sa týka prístupu ku službe, najpevnejší a najdisciplinovanejší boli dobrovoľníci, ktorí odišli z domova a to aj napriek tomu, že mnohí boli ešte len študentmi s veľmi romantickými predstavami o službe v armáde. Vlažní prístup ku službe bol charakteristický pre zmobilizovaných krajanov. Boli to poväčšine emigranti z Česko-Slovenska, ktorí do sveta odišli v čase hospodárskej krízy. Vo Francúzsku založili nový život a ťažko sa s ním lúčili. Táto skupina vykazovala chabou disciplínou poznačenou svojvoľným opustením posádok, ale aj odopretím vyplniť rozkaz. Samostatnú kapitolu predstavovali interbrigadisti zo Španielska, ktorí mali cenné bojové skúsenosti, avšak vďaka svojej komunistickej politickej orientácii pôsobili vo vojsku skôr rozkladne.

Keď 10.mája 1940 spustil nemecký Wehrmacht svoju ofenzívu proti západnej Európe, čs. divízia ešte nebola bojaschopná. Nebol ukončený výcvik a chýbala výzbroj. Po zhoršení celej situácie sa však časť z jednotiek do boja dostala. Bola vyčlenená tzv. divízna pechota tvorené najbojovnejším príslušníkmi. Tvoril ju pešie pluky 1 a 2 o sile 5 000 mužov a ďalšie pomocné jednotky. Celému útvaru velil gen.Jaroslav Znamenáček–Čihák. Obidva pluky boli nasadené pri ústupových bojoch na rôznych úsekoch frontu. Od 12. do 19. júna sa zúčastnili ústupových bojov pri riekach Marna, Grand Morin, Seina, Loira a Cher. Dňa 19.júna dostali pluky od francúzskeho velenia rozkaz sa odpútať od nepriateľa a presunúť na juh Francúzska. Čs.divízia utrpela pomerne výrazné straty. Celkove padlo, bolo ranených a nezvestných až 1 635 jej príslušníkov.

Niektorí ďalší príslušníci divízie sa však stihli vyznamenať. 132 bolo vyznamenaných Čs. vojnovým krížom 1939 a 109 medailami Za chrabrosť, 32 dostalo Francúzsky vojnový kríž 1940.

Časťou čs.vojska vo Francúzsku boli aj čs. piloti. Pre krátkosť času však samostatné letecké jednotky nevznikli. Čs. piloti pôsobili ako stážisti na letiskách. Na konci mája 1940 bolo do bojových akcií nasadených 91 čs. letcov.

Po podpise prímeria medzi Francúzskom a Nemeckom na žiadosť Edvarda Beneša evakuovalo britské námorníctvo tých vojakov čs.divízie, ktorí plánovali pokračovať v boji. Do 26.júna 1940 sa podarilo evakuovať celkovo približne 5000 osôb, z ktorých asi 1000 tvorili piloti. Začala sa nová kapitola západného odboja.

ODBOJ Z BRITSKÝCH OSTROVOV

Už v júni 1940 boli na britských ostrovoch vytvorené štátne orgány Česko-Slovenska: úrad prezidenta, čs.exilová vláda a Štátna rada československá. 21.júla 1940 uznala britská strana exilovú čs. vládu. Post ministra obrany v nej zastával div.gen. S. Ingr, štátnym tajomníkom na MNO bol div.gen. Rudolf Viest.

Pozemné vojsko ostalo relatívne samostatné. Čs.letci vytvorili dobrovoľnícku zálohu britského kráľovského letectva (RAF) a samostatné perute ako súčasť Royal Air Force.

ČESKOSLOVENÝ PEŠÍ PRÁPOR

Zatiaľ čo vo Francúzsku vrcholili boje, v inej časti sveta, v Palestíne na Blízkom východe vznikali základy čs.vojenskej jednotky. Jej základom sa stali emigranti z Palestíny, Egypta a Česko-Slovenska. 28.októbra 1940 bol oficiálne sformovaný 11. čs.peší prápor vojensky podliehajúci pod britské Vrchné veliteľstvo Stredného východu, administratívne pod Čs.vojenskú misiu pre Stredný východ. Prápor sa po náročnom výcviku v púštnych podmienkach zúčastnil v severnej Afrike celého radu bojov s Talianmi a nemeckým Afrika Korbs. V Sýrii dokonca bojoval proti Cudzineckej légii. V tomto boji čs.vojaci 11.pešieho práporu bojovali Čechom, ktorí ešte slúžili v légii. Neskôr však prešli na stranu čs.pešieho práporu.

Významnou bojovou akciou, ktorej sa prápor zúčastnil bola obrana prístavu Tobrúk. Čs.vojaci si vyslúžili prezývku Tobrucké krysy. 11.mája 1942 bol prápor zrušený, reorganizovaný a ako 200. čs.ľahký protilietadlový pluk pokračoval v ďalších bojoch. V lete 1943 boli všetky čs.jednotky v Severnej Afrike a na Blízkom východe zrušené a čs.vojaci boli loďami prepravení na britské ostrovy.

ČESKOSLOVENSKÁ SAMOSTATNÁ OBRNENÁ BRIGÁDA

Pozostatky 1.čs.pešej divízie boli sústredené v tábore Cholmondeley pri Chesteri. Z jej pozostatkov bola vyformovaná 1.čs.zmiešaná brigáda. V jej radoch ako príslušník oddielu kanónov proti útočnej vozbe slúžil aj Anton Petrák. Divízia bola neskôr preformovaná na čs.samostatnú obrnenú brigádu. Jej veliteľom sa po odchode celej rady dôstojníkov ku Svobodovmu čs.armádnemu zboru (na východ a neskôr do povstania na Slovensko odišiel aj Rudolf Viest) stal generál Alois Liška. Brigáda pozostávala z:

  • Veliteľstvo s brigádnou štábnou rotou
  • dva tankové prápory
  • 1. delostrelecký pluk
  • motorizovaný prápor
  • motorizovaný priezvedný oddiel
  • oddiel kanónov proti útočnej vozbe
  • protilietadlová batéria
  • ženijná rota
  • spojovací rota
  • ďalšie pomocné jednotky

Brigáda bola vyzbrojená britskými tankami Cromwell, Challenger, Crusader a Sherman Firefly, ľahkým americkým tankom M-5 Stuart, obrnenými transportérmi Halftrack a Bren carrier. .

Kvôli opodstatneným obavám britskej strany, že brigáda nebude môcť nahradzovať vlastné straty, sa jej príslušníci nezúčastnili bojov pri operácii Overlord. Do boja sa dostali až na veľké naliehanie velenia brigády sa pri obliehaní nemeckej posádky v meste Dunkerque do bojov predsa len zapojila. To už v jej radách opätovne pôsobil aj Anton Petrák. Bol to prvé a posledné miesto boja brigády na západnom fronte. Mesto sa síce dobyť nepodarilo, ale brigáda nemeckú posádku blokovalo až do konca vojny. Žiadosť velenia brigády aby bola brigáda pripojená ku armáde generála Pattona pri jeho postupe do Československa bola zamietnutá. Ku Pattonovi sa pripojil len malý oddiel o sile 140 vojakov.

ČESKOSLOVENSKÍ PARAŠUTISTI

Samostatnou kapitolou západného odboja sú čs.parašutisti, ktorí si prešli výcvikom špeciálnych jednotiek - commandos. Výcvik, ktorý organizovala Výboru pre špeciálne operácie - SOE (Special Operations Executive), prebiehal na severozápade Škótska a celkovo ním prešlo asi 300 čs.vojakov rôznych dôstojníckych, poddôstojníckych hodností, či práporčíkov. Výcviku sa v pozícii inštruktora zúčastňoval Anton Petrák.

Takto vycvičení parašutisti mali byť vysadení nad územím Protektorátu Čechy a Morava, kde mali uskutočňovať rôzne diverzné akcie. V noci z 28. na 29.decembra bola nad územím Čiech vysadená skupina parašutistov, ktorej členom bol aj Jozef Gabčík. Ten spoločne s Janom Kubišom tvorili skupinu Anthropoid s úlohou spáchať atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. K atentátu došlo 27. mája 1942. Jozef Gabčík mal na prechádzajúce auto Heydricha vystreliť zo svojho samopalu stengun. Samopal však nevystrelil a tak akciu dokončil Kubiš, keď na auto protektora hodil bombu. Obidvaja parašutisti neskôr zahynuli pri boji s nemeckými vojakmi v pražskom kostole Cyrila a Metoda.

Niektorí Slováci, ktorí počas II.svetovej vojny bojovali na západe.

  • plk. Anton Prvonič - letec, 312.squadrona RAF, zahynul 15.5.1944 v Brookwoode.
  • Anton Petrák - obrnená brigáda, inštruktor čs.výsadkárov
  • Jozef Gabčík
  • Ivan Schwarz - letec, RAF
  • Imrich Gablech - letecký dispečer na letisku pri Norwichi, RAF
  • Otto Smik - letec, veliteľ 127. perute RAF, zahynul 28.11.1944
  • Ondrej Bubniak - partizán, neskôr príslušník Francúzskych vojenských síl vnútra - FFI

použité zdroje:
Za vlast ve Francii - Válka Revue, január-február/2014
Česká wikipédia

Martin Šaro,   19 Jun 2017