Uhorský štát medzi rokmi 1526 a 1711 - WebSlovensko.sk
dnes je: streda 13.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Uhorský štát medzi rokmi 1526 a 1711

Roku 1524 Turci vedení mladým sultánom Sulejmanom dobyli Belehrad. Toto strategické vojenské víťazstvo otvorilo Osmanskej ríši cestu do strednej Európy. O dva roky neskôr sa odohrala jedna z najdôležitejších bitiek v histórii Uhorska.


Uhorský štát medzi rokmi 1526  a 1711

29. augusta 1526 sa pri Moháči stretlo slabé vojsko uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského a vojsko bosmanského sultána Sulejmana I. V krvavom strete o výsledku bitky rozhodol turecký obchvat pravého krídla uhorskej armády. Turci zatlačili zbytok uhorského vojska do bažín. Pri úteku z bojiska zahynul aj sám uhorský kráľ a niekoľko stovák uhorských veľmožov. Táto fatálna porážka znamenala rozpad Uhorska. Veľkú časť dovtedajšieho územia Uhorského štátu ovládla Osmanská ríša, a zo Sedmohradska sa stalo samostatné kniežatstvo. Veľká časť dnešného Slovenska sa stala jadrom kráľovského Uhorska. Nová geopolitická situácia spôsobila, že hlavnými mocenskými hráčmi v Karpatskej kotline sa stali Osmanská ríša a Habsburgovci.

SITUÁCIA V HABSBURSKEJ MONARCHII

Ďalší vývoj v zbytkovom Uhorsku poznačili dva momenty:

  • Občianska vojna medzi Ferdinandom I. Habsburským a sedmohradským kráľom Janom Zápoľským, ktorá sa započala krátko zvolení Ferdinanda za uhorského kráľa. V Uhorsku sa vytvorilo dvojvládie. Občiansku vojnu ukončil až tzv. Veľkovaradínsky mier. Po smrti Jana Zápoľského však došlo ku obnovení bojov, avšak Ferdinand I. postaral o marginalizovanie vplyvu Zápoľských v Uhorsku. Habsburgovci sa stali vládcami v Uhorsku a začali ho integrovať do neskoršej mnohonárodnostnej ríše, ktorá určovala osud strednej Európy až do roku 1918.

  • Po páde Budína roku 1541 sa Bratislava stala na 250 rokov hlavným mestom Uhorska, čo malo za následok presun najvyšších úradov krajiny a zväčša tu rokoval aj uhorský snem. Na Bratislavskom hrade bola uložená kráľovská koruna a Dóm sv. Martina sa stal miestom korunovácie uhorský kráľov. Ako prvý bol korunovaný v roku 1563 Maximilián, ako posledný bol v roku 1830 korunovaný Ferdinant V. Cirkevným centrom Uhorska sa stala Trnava.



PROTITURECKÝ BOJ

Po páde Budína v roku 1541 pokračovala turecká rozpínavosť ďalej na sever a zastavila sa na hraniciach kráľovského Uhorska (dnešné južné Slovensko). V prvej línii obrany sa ocitli hrady a mestá Novohradu a Podunajska. Turci podnikali výpady hlbšie na územie dnešného Slovenska a dokonca sa im podarilo obsadiť niektoré miesta a hrady (napríklad Fiľakovský hrad), ktoré sa stali ich opornými bodmi počas ďalších vojenských akcií. Ich záujem sa z pochopiteľných dôvodov sústreďoval na banské mestá na strednom a východnom Slovensku a zbrojovky. No ich postup bol Habsburgovcami, ktorí prevzali zodpovednosť za obranu Uhorska, zastavený. Na Slovensku sa rozbehla výstavba hradov a pevností, na moderné pevnosti a pohodlné sídla sa prestavali staršie hrady. Spomeňme napríklad Krásnu Hôrku, Zvolenský hrad, Červený kameň, ktorý Fuggerovci prebudovali podľa návrhov nemeckého maliara Albrechta Dürera. Z poverenia Ferdinanda I. bol na pevnosť premenený aj Komárňanský hrad. Na južnom Slovensku vznikla obranná línia približne 70 hradov a pevností, na ktorej sa podarilo až na niekoľko ojedinelých prípadov, keď sa táto línia pretrhala (1664-1665 padli do rúk Turkov Nové Zámky), zastaviť rozpínavosť Osmanskej ríše.

NÁBOŽENSKÉ SPORY

Ďalším faktorom, ktorý po občianskej vojne o následníctvo na uhorskom tróne a Osmanoch začal silno ovplyvňovať situáciu v Uhorsku a Strednej Európe bolo z Nemecka sa šíriace reformné hnutie. Jeho cieľom boli reformy pomerov v katolíckej cirkvi. Prívrženci tohoto hnutia pôvodne protestovali proti obrovským majetkom cirkvi. Vadil im prepychový život kňazov, ich celibát. Toto hnutie dostalo pomenovanie reformácia a jej podoby boli rôzne. V Uhorsku sa medzi Maďarmi šíril kalvinizmus, medzi Slovákmi a Nemcami sa šíril umiernený luteranizmus. Reformácia si získala na Slovensku veľkú podporu, pridala sa k nej väčšina obyvateľstva a svojich zástancov si získala aj v radoch aristokracie a kráľovských miest. Katolícka ostala len Bratislava a Trnava.

Evanjelici sa od katolíkov oddeľovali len postupne. Až roku 1610 si v Žiline a o štyri roky neskôr aj v Spišskom Podhradí založili vlastnú cirkev. Ich horlivým zástancom a ochrancom sa stal druhý najvyšší hodnostár krajiny palatín Juraj Thurzo. Habsburgovci reformáciu neprijali a ostali verní pápežovi v Ríme.

V Uhorsku vznikol náboženský dualizmus, ktorý spočiatku nevyvolával spory. Na prelome 16. a 17.storočia sa však situácia postupne začala meniť. Habsburgovci sa usilovali o návrat „zblúdených“ veriacich do lona cirkvi. O spätnú, najmä násilnú rekatolizáciu sa starali jezuiti. Katolíci a evanjelici si navzájom zaberali a demolovali kostoly, školy, majetky, vyhnali kňazov. Nenávisť plodila nenávisť a tá prerástla do ozbrojených bojov. 17.storočie sa stalo storočím náboženských nepokojov. Náboženská neznášanlivosť zvyšovala nedôveru medzi katolíckymi Habsburgovcami a protestanskou uhorskou šľachtou.

STAVOVSKÉ POVSTANIA

Habsburgovci sa ťažko zmierovali so stavom, ktorý zabezpečoval istú nezávislosť jednotlivých krajín monarchie. Tie mali svoje vlastné zákony, úrady, miery a váhy. Takmer neobmedzene v nich vládla domáca šľachta. Zo strany Viedne tu bola snaha centralizovať moc. Výsledkom týchto snáh mal byť jednotný štát so silnou centrálnou mocou. Výsledkom bola politika zvaná aj POLITICKÝ ABSOLUTIZMUS, ktorá obmedzovala práva šľachty a aspoň trochu uľahčovala život poddaným a vznikajúcim mestám. Tento absolutizmus bol úspešný iba v Rakúsku a českých krajinách. Uhorská šľachta sa však búrila, najmä kvôli obmedzeniu právomoci uhorského snemu, hrozbe platenia daní a voľbe kráľa. Problémom bola aj rekatolizácia. Uhorsko bolo zaplavené cudzími, prevažne nemeckými žoldniermi, ktorí sa v Uhorsku chovali ako na dobytom území namiesto toho, aby obyvateľstvo chránili pred Turkami. Situácia sa vyostrila za panovania Rudolfa II. Výsledkom odporu v Uhorsku boli povstania uhorských stavov, z ktorých je možné spomenúť asi týchto päť najvýznamnejších, ktoré sa odohrali na území Slovenska, pričom väčšina z povstaleckých veliteľov využila prítomnosť Osmanskej ríše v priestore Strednej Európy.

Všetky stavovské povstania mali podobný priebeh. Na ich čele stáli najbohatší uhorskí a sedmohradskí feudáli, ktorí neváhali úzko spolupracovať s Turkami a Francúzskom. Na začiatku 17.storočia bolo prvým takým povstaním povstanie Istvána Bocskaia, ktorý so svojimi hajdúchmi strpčoval život cisárovi a Habsburgovcom od roku 1604 až do roku 1607. Bocskai sa spojil s tureckými oddielmi a zmocnil sa takmer celého územia Slovenska. Povstanie bolo ukončené tzv. Viedenským mierom roku 1606 a opätovným obnovením vernosti hornouhorskej šľachty panovníkovi na sneme na konci januára 1607.

Ďalším protihabsburským vystúpením bolo povstanie Gabriela Bethlena - schopného diplomata a politika. V roku 1618 v Čechách vypuklo povstanie českých stavov. Bethlen tento moment využil a za podpory časti uhorskej protestanskej šľachty vytiahol do boja proti Habsburgovcom. Jeho vojská postupovali v dvoch smeroch, pri Trnave malo dôjsť ku spojeniu s českými oddielmi. Z Trnavy potom poslal 10 tisíc vojakov na pomoc českým stavom a sám 14.októbra 1619 obsadil Bratislavu. Palatín mu odovzdal kráľovské insígnie (odznaky moci a hodnosti ako žezlo, jablko a koruna). Cisár v panike opustil Viedeň a cisárski velitelia ustupovali k Viedni. Dostali sa tak medzi dva ohne - české povstalecké vojsko a vojsko Bethlena. Bethlen nemal prehľad o situácii, čo bol kľúčový moment. Nevynútil si tak rozhodujúcu bitku pri prechode cisárskych oddielov cez Dunaj. Obkľúčil Viedeň avšak zmena vojenskej situácie mu nedovolila mesto dobyť. V zime 1619 uzavrel s Ferdinandom II. prímerie a v lete 1620 ho v Banskej Bystrici uhorské stavy za súhlasu tureckého sultána zvolili za uhorského kráľa. Nasledujúcich rokoch boje pokračovali, ale situácia už ďaleko nebola tak priaznivá pre Bethlena. Povstanie bolo ukončené 7.januára 1622 tzv. Mikulovským mierom medzi Bethlenom a panovníkom, ktorým sa Bethlen vzdal nároku na Uhorsko, zaviazal sa vrátiť korunovačné klenoty výmenou mimo iného za ponechanie kontroly nad Abovskou a Zemplínskou stolicou.

Ďalším nespokojencom bol asi o polstoročie neskôr Imrich Thőkőly, ktorý bol taktiež korunovaný za uhorského kráľa a to dokonca Turkami. Z Kežmarského hradu ovládal celé Slovensko, avšak jeho sláva závisela od Turkov. Porážka Turkov pri Viedni roku 1683 znamenala začiatok ich konca v strednej Európe. Nasledujúci rok porazili cisárske vojská pri Prešove aj Thőkőlyho, pričom samotný Thőkoly ušiel k Turkom. Kráľ Leopold I. zrušil uhorské zákony, rozpustil snem, zdanil šľachtu a povstalcom zhabal majetky.

Za panovania Leopolda I. vyvrcholila aj rekatolizácia. Po odhalení protihabsburského sprisahania vedeného najvyšším hodnostárom krajiny Františkom Vešelénim roku 1670 boli protestanti prenasledovaní. Rok 1673 sa v Bratislave sa začal súdny proces s protestantami. Bolo predvolaných asi 700 kazateľov a učiteľov. Dostavila sa naň iba polovica. Mnoho ich ušlo do zahraničia, alebo prestúpilo na katolícku vieru. Mnohí boli popravení napichnutím na kôl a poprave neuniklo ani 25 oravských a liptovských richtárov, ktorí sa pridali ku ďalšiemu protihabsburskému povstaniu Gašpara Piku. Postupne sa ku katolicizmu vrátila väčšina najbohatších šľachtických rodín. Katolíkmi sa spolu s nimi stávali aj ich poddaní podľa zásady Cuius regio eius religio - Čie panstvo, toho viera.

Panovník Leopold I. však pod tlakom Thokoly pristúpil k robeniu ústupkov voči evanjelikom. Jedným z výsledkov snemu, ktorý bol z jeho iniciatívy v roku 1681 zvolaný do mesta Šopron, boli aj 25.-26. zákonný článok – artikulu, povoľujúci výstavbu protestantských cirkevných objektov v niektorých stoliciach Uhorska. Od tejto artikuly je odvodený aj názov kostolov. Artikulárne kostoly museli stáť na okraji obci, mimo mestských hraníc. Na ich stavbu sa nesmel použiť kameň ani železo. Stavať sa mohli jedine z dreva. Tieto kostoly nesmeli mať veže, zvony a vchody museli byť odvrátené od obce. Jedným z takých kostolov bol aj Drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži

26. januára 1699 v chorvátskom Karlovci uzavrel mier Uhorský kráľ a rímsko-nemecký cisár Leopold I. a zástupcovia Osmanskej ríše. Bol to záver šestnásť rokov trvajúcej oslobodzovacej vojny, ktorá zbavila Slovensko Turkov. Po vyhnaní Turkov zo Slovenska a z veľkej časti aj z Uhorska začali Habsburgovci opäť necitlivo presadzovať absolutizmus. To vyprovokovalo uhorskú šľachtu aj k ďalšiemu, v poradí piatemu a najväčšiemu stavovskému protihabsburskému povstaniu v rokoch 1703-1711. Na čelo povstania sa postavilo sedmohradské knieža šarišský župan František II. Rákoci (Rákoczy). Do boja proti Habsburgovcom vytiahli už aj jeho predkovia Juraj I. a Juraj II., Františkovo povstanie však bolo najväčšie. Väčšinu jeho stotisícovej armády tvorili roľníci zo Slovenska, ktorí sa mylne domnievali, že Rákoci ich oslobodí spod poddanstva. Rákoci si počas povstania svoju rezidenciu zriadil vo svojom paláci v Prešove, kde ho habsburské úrady začiatkom storočia väznili, a v ktorom jeho predok Juraj I. v roku 1633 podpísal Prešovský mier. Jeho povstalcom sa podarilo ovládnuť Slovensko na šesť rokov. V roku 1708 utrpeli pri Trenčíne rozhodujúcu porážku a o tri roky zložili zbrane a povstanie sa končilo tzv. Sátmarskym mierom.

Po týchto udalostiach nastal dlhoočakávaný mier a pokojné desaťročia. Uhorská šľachta si uhájila staré výsady a slobody a Habsburgovci si zabezpečili právo na uhorský trón. Počas stavovských povstaní Rákociho a Thőkőlyho bol naplnený osud niektorých hradov. Hrady boli búrané predovšetkým cisárskymi vojskom, aby sa nestali opornými bodmi povstalcov. O tom, ktoré to boli sa môžete dočítať v našom postupne budovanom prehľade.

Po krajine, zbedačenej a vyčerpanej dlhotrvajúcimi vojnami sa túlali ozbrojenci, vytvárali sa zbojnícke družiny. V tomto období zbojníčil aj Juraj Jánošík, ktorého popravili v Liptovskom Mikuláši v roku 1713.

foto: webslovensko.sk - pamätná tabuľa na Štefana Bocskaia v Košiciach na Hlavnej ulici

Martin Šaro,   05 Apr 2017