Uhorský štát medzi rokmi 1711 a 1800 - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 22.október 2017 - kalendarium

Uhorský štát medzi rokmi 1711 a 1800

Tretie rozprávanie o Uhorsku ohraničuje z jednej strany rok 1711, v ktorom bol podpísaný tzv. Satmársky mier znamenajúci koniec stavovských povstaní. Z druhej strany ho ohraničuje koniec 18. storočia.


Uhorský štát medzi rokmi 1711 a 1800

Podpis Satmárskeho mieru znamenal koniec stavovských povstaní. Habsburgovci si uchovali svoju moc a právo na uhorský trón., šľachta zase svoje výsady. Zo Strednej Európy boli vytlačení Turci. Nastalo dlhoočakávané a potrebného obdobia mieru a pokoja. Po viac jako storočí bojov, náboženských konfliktov a plienenia bolo obyvateľstvo vyčerpané a krajina, po ktorej sa ešte ponievieralo mnoho ozbrojených skupín zbedačená.

Vládnucí Habsburgovci začali v prvej polovici 18. storočia v krajine zavádzať mnoho prospešných opatrení. Opravovali sa mosty, stavali cesty a pošty. V tých časoch malo významné postavenie v hospodárstve krajiny baníctvo. No po nepokojnom storočí bolo v úpadku a v zanedbaných baniach ďalšiu ťažbu znemožňovala spodná voda. Hľadali sa spôsoby jej odčerpania a s niekoľkými technickými riešeniami prišiel Matej Kornel Hell a jeho syn Jozef Karol Hell z Banskej Štiavnice. V roku 1722 použili v Novej Bani na odčerpanie vody po prvý krát parný stroj. Napokon sa v Uhorsko do konca storočia vďaka ťažbe drahých kovov na Slovensku dostalo na prvé miesto v Európe. V druhej polovici storočia sa na Slovensku vydolovalo 870 tisíc kg striebra a 25 000 kg zlata. Na Spiši a Gemeri sa vo veľkom začala ťažiť železná ruda.

V roku 1740 sa moci v krajine ujala Mária Terézia. Jej nástup na trón sa stretol s priaznivým ohlasom v kruhoch uhorskej šľachty. No ten pominul, keď sa nová cisárovná odhodlala šľachtu zdaniť. Šľachta sa vzoprela a v následnej reakcii cisárovná prestala zvolávať uhorský snem a začala vládnuť absolutisticky. Medzi jej poradcami bol Adam František Kollár z Terchovej, riaditeľ Dvorskej knižnice, ktorý podporoval cisárovnú. Vo svojich prácach presadzoval myšlienky, že dobro celej spoločnosti je dôležitejšie ako záujmy jednej spoločenskej triedy a preto uznával právo panovníka zdaniť šľachtu, alebo jej odňať slobody. Uhorský snem sa mu odplatil.Vyhlásil ho za vlastizradcu a dal jeho knihu spáliť na Hlavnom námestí.

Ďalším verným služobníkom cisárovnej bol Andrej Hadik. Bol to vojak, ktorý sa dopracoval až k hodnosti poľného maršála. Vďaka svojej prefíkanosti vyhral niekoľko bitiek a bol ako prvý človek z Uhorska vyznamenaný veľkokrížom Radu Márie Terézie

Krajina za vlády Márie Terézie začala prosperovať. Panovníčka svojím tzv.Tereziánskym urbárom presne stanovila povinnosti poddaných voči šľachte, čím im uľahčila život . Podporovala zakladanie moderných výrobných dielní, tzv. manufaktúr. Medzi najväčšie patrili textilné manufaktúry v Šaštíne a manufaktúry na výrobu keramiky v Holíči. V roku 1763 bola v Banskej Štiavnici zriadená Banícka a lesnícka akadémia. Bola to prvá banská vysoká škola na svete. V neďalekých Sklených Tepliciach sa v roku 1786 konalo významné stretnutie banských a hutných odborníkov zo 14 krajín Európy a Mexika. Založili Spoločnosť banských náuk. - prvou medzinárodnou vedeckou ustanovizňou v odbore baníctva.

Na Slovensku pôsobilo niekoľko vzdelancov. Ján Adam Rayman pôsobil v Prešove ako mestský lekár, ktorý uskutočnil prvé úspešné očkovanie proti pravým kiahňam. Významné dielo po sebe zanechal polyhistor Matej Bell. Tohto učenca a člena Londýnskej kráľovskej spoločnosti považovali v Európe za najväčšieho učenca z Uhorska. Dobrodruh Móric Beňovský bol zase človekom iného razenia.

Po smrti Márie Terézie nastúpil na trón jej syn Jozef II. a idey osvietenstva nadobudli na väčšej sile. Mladý panovník svojimi reformami nadviazal na svoju matku a nasmeroval monarchiu ku väčšej modernizácii. Začal sám u seba. Stravoval sa veľmi striedmo a podobným reštrikčným opatreniam musel čeliť aj šľachtický dvor. Cisár Jozef II. svoje reformy realizoval prostredníctvom asi 6 000 nariadení a vyhlášok, ktorými obmedzoval vplyv šľachty a cirkvi. V roku 1781 vydal Tolerančný patent, ktorým umožnil protestantom a pravoslávnym vykonávať bohoslužby verejne, stavať kostoly a školy. Disponovali rovnakými občianskymi právami ako katolíci. Úplné náboženské zrovnoprávnenie vierovyznaní nastalo o niekoľko rokov neskôr za vlády jeho brata Leopolda II. Habsburská monarchia tak uskutočnila princíp náboženskej tolerancie ešte skôr ako mnohé rozvinutejšie krajiny v západnej Európe. Paradoxne Jozef II. sa postaral o likvidáciu niekoľkých rádov. V období jeho panovania bol rozpustený napríklad rád kamaldulov v Červenom Kláštore a premonštráti v Jasove.




Významným krokom, ktoré odstránilo ponížéného postavenia roľníkov bolo zrušenie nevoľníctva v Uhorsku roku 1785. Politika Jozefa II smerovala ku zrušeniu poddanstva. Nestihol to už.

Nezávislé postavenie Uhorska v rámci monarchie nezapadalo do Jozefových plánov. Jeho víziou bola jednotná a silná monarchia. Svojimi opatreniami podporil panovník rozvoj meštianstva a zlepšil postavenie ostatných vrstiev ľudu. Vo vnútornej politike šiel v šľapajách svojej matky. Ani on nezvolával uhorský snem. Okrem toho zrušil šľachtickú samosprávu v stoliciach. Uhorsko bolo rozdelené na kraje a pripravované bolo zdanenie uhorskej šľachty. Pobúrenie šľachty utíšila až panovníkova smrť v roku 1790.

Po jeho smrti boli reformy zrušené a politika sa počas dlhého panovania Františka I. a jeho okolia, kam patril predovšetkým knieža Metternich, ktorých vydesila expanzia Napoleona a Francúzská revolúcia, sa vrátila do starých koľají. Ich odpor ku modernizácii ešte vystupňovalo neúspešné hnutie uhorských jakobínov, ktorí v roku 1794 uvažovali v ozbrojenom vystúpení proti Habsburgovcom. Ich programovým cieľom bolo samostatné a demokratické Uhorsko, v ktorom by Slovensko malo tvoriť jednu z provincií.

Počas vlády Márie Terézie a Jozefa II. sa centrum života presunulo zo Slovenska, kde vtedy žili asi 2 milióny ľudí, do južnejších oblastí Uhorska. Jeho hlavným mestom sa opäť stal Budín, kam presídlili centrálne úrady z Prešporka i univerzita z Trnavy. V slovenskom prostredí osvetu medzi ľudom šírili najmä kňazi a učitelia. Osvetová činnosť slovenských vzdelancov sa sústreďovala predovšetkým v Slovenskom učenom tovarišstve, ktoré vzniklo z iniciatívy mladých kňazov, ktoré vytvorilo dobré podmienky pre šírenie slovenského písomníctva. V Prešporku začali v roku 1783 vychádzať prvé slovenské noviny a slovenské knihy a časopisy. Najväčšej obľube sa tu tešili osvetové spisy Juraja Fándlyho, či dielo Jozefa Ignáca Bajzu, autora prvého románu v slovenskej literatúre - René mláďenca príhodi a skúsenosti. Bol to začiatok národného obrodenia.

Za vlády Márie Terézie sa podarilo dosiahnuť opätovné pripojenie 16 spišských miest, ktoré boli roku 1412 dané Žigmundom Luxembuským do zálohu Poliakom. Vyvrcholilo tak úsilie o prinavrátenia, ktoré bolo charakterizované neustálym nastoľovaním tejto otázky na uhorských snemoch.

Jakub Hlohoš,   08 May 2017