Bratislavský hrad - WebSlovensko.sk
dnes je : pondelok 18.február 2019 kalendarium

Bratislavský hrad

Bratislava si s Košicami môže podať ruku v jednej veci. Tak ako v Košice, tak aj Bratislava si do loga mesta dali jednu zo svojich najznámejších dominát.

Bratislavský hrad




Košice je možné na fotografiách spoznať podľa Dómu sv. Alžbety, charakteristickým objektom fotografií hlavného mesta Slovenska je hrad, týčiaci sa nad riekou Dunaj. Bratislavský hrad si prežil svoje. Bol centrom Župy i miestom korunovácie kráľov. Okúsil aj opak, určitý čas z neho bola ruina. Toto je jeho príbeh.

V rannom období prvých ľudských spoločenstiev, osídľovania území a vzniku prvých osád, sa ľudia sústreďovali predovšetkým v miestach vodných tokov, na úrodných nížinách, v blízkosti obchodných ciest, alebo na strategických vyvýšeninách. Tieto strategické vyvýšeniny ponúkali dokonalý prehľad o blízkom okolí.

Je to prípad brala na južnom výbežku Malých Karpát, ležiaceho v blízkosti veľkého vodného toku. To bralo bolo ako predurčené na rozvoj čulého života. Na ňom, ale aj pod ním. A tak môžeme nájsť pamiatky na prvých osadníkov uzemia Bratislavy a Bratislavského hradu už z mladšej dobe kamennej.

V dobách prvých štátnych útvarov Slovanov na tomto brale vzniklo hradisko, obkolesené obranným valom z dubových kmeňov. V západnej strane kopca vznikla trojloďová bazilika z 9.storočia. V Salzburských listoch je možné nájsť písomnú zmienku o bitke starých Madarov a Bavorov pri Bratislave v roku 907 a zmienku o hrade menom Pressalauspruc.

S rozpadom Veľkomoravskej ríše slovanský kniežacie hradisko nezaniklo. Práve naopak. Hradisko bolo postupne prebudované na stredoveký pohraničný hrad v predrománskom slohu, ktorý sa od polovice 11.storočia stal aj župným a korunovačným hradom. Dokonca tu istý čas sídlil aj uhorský kráľ Štefan I.. V roku 1241 sa hrad dokonca ubránil tatárskemu nájazdu.

Neskorší panovníci a majitelia podrobili hrad stavebným prestavbám a úpravám, ktoré mu postupne vtlačili dnešnú podobu. Prvá rozsiahla prestavba postretla hrad v prvej polovici 15.storočia počas vlády Žigmunda Luxemburského, ktorý tak reagoval na nebezpečenstvo nájazdu husitov. Stavebné práce sa začali v roku 1427 a ich výsledkom bol dnešný monumentálny vzhľad celej stavby. Zanikla stará obytná veža pochádzajúca z 13.storočia a na jej mieste postavili rozsiahly dvojpodlažný palác v štýle nemeckej gotiky. Obrysy tejto veže je možné vidieť na nádvorí aj dnes. Celý komplex bol obohnaný moderným opevnením doplneným baštami. Vybudovala sa aj vstupná, tzv. Žigmundová brána.

Po obsadení Budína Turkami bolo potrebné zmeniť miesto korunovácie uhorských kráľov. Voľba padla na neďaleký Prešporok. Táto vynútená zmena podnietila v rokoch 1552-1560 ďalšiu prestavbu hradu, tentokrát v renesančnom štýle, na ktorej sa zúčastnili talianski majstri a projektanti. Došlo ku úpravám interiéru a pristavaniu dvoch krídel hradu. Výsledkom prestavby bolo dôstojné reprezentačné sídlo, slúžiace ku korunovácii uhorských kráľov, ktoré sa v Prešporku konali do roku 1830 celkovo 19 krát.

Ďalšia prestavba sa uskutočnila v 17.storočí, keď hrad patril do majetku Pállfyovcov. V rokoch 1635-1639 sa na paláci vybudovalo tretie podlažie a počet veží sa doplnil na štyri. Fortifikácia hradu bola obohatená o dva delové bastióny

Posledná veľká prestavba hradu sa udiala v rokoch 1755 až 1765 a po jej skončení nadobudol hrad úroveň hodnú reprezentačného sídla habsburského cisárskeho dvora. Renesančný pállfyovský palác zažil výrazné slohové úpravy zodpovedajúce vtedajším trendom. Autormi projektov boli francúzski, talianski a rakúski architekti J. N. Jadota, L. N. Pacassi a J. B. Martinelli. Krátko po ukončení prestavby postavili aj ďalší palác, tzv. Tereziánium. Umiestnili doň obrazáreň, knižnicu a vzácne umelecké zbierky, najmä grafický kabinet mietodržiteľa Alberta Tešínskeho. Tento palác sa dodnes nezachoval. Celé toto neskorobarokové podujatie zásadne zmenilo vzhľad hradného paláca. Niektoré prvky spojené s militaristickou stránkou hradu boli nahradené prvkami, ktoré spríjemňovali prostredie hradu. Priestory hradu boli doplnené o francúzske záhrady so záhradnými architektúrami, terasami, voliérou, letnou a zimnou jazdiarňou, trojloďovými klenutými koniarňami, kde chovali a predvádzali vzácne druhy koní.

Na konci 18.storočia sa začal úpadok hradu. Syn Márie Terézie a nový panovník Jozef II. už neprejavoval Prešporku toľko priazne ako jeho matka.A tak po návrate ústredných orgánov späť do Budína dal na hrade zriadiť generálny seminár katolíckeho duchovenstva, na ktorom študovalo niekoľko osvietenských kňazov, medzi inými aj prvý kodifikátor slovenčiny Anton Bernolák. Po smrti panovníka bol seminár rozpustený a hrad sa začal používať ako kasárne. Využívala ich napríklad aj Napoleonova armáda. V roku 1811 hrad vyhorel a vyše 140 rokov ostal v ruinách. Po druhej svetovej vojne sa v roku 1953 pristúpilo ku jeho fyzickej záchrane. Výsledok bol veľmi podobný tzv. tereziánskej prestavbe z konca 18.storočia.

V apríli 2008 sa začala posledná obnova hradu, ktorá sa najviac odzrkadlila na zmene fasády. Hnedú farbu vystriedala biela. Hlavným cieľom rekonštrukcie je obnova hradného paláca spolu s areálom do podoby spred veľkého požiaru z roku 1811. Spolu s obnovou a rekonštrukciou sa koná aj archeologický výskum. Výsledky tohto výskumu je možné vidieť v priestoroch Slovenského národného múzea.

Hrad bol aj v súčastnosti dejiskom historických udalostí. 30.októbra 1968 bol v priestoroch hradu podpísaný Zákon o československej federácii. 3.septembra 1992 bola v priestoroch hradu podísaná Ústava Slovenskej republiky. Po vzniku Slovenskej republiky 1.1. 1993 sa Bratislavský hrad stal dočasným sídlom prezidenta Slovenskej republiky. V roku 2005 sa tu konal Slovakia Sumit 2005 - stretnutie prezidentov USA a Ruskej federácie Georga Busha a Alexandra Putina.

V priestoroch hradu sú dnes reprezentačné miestnosti Národnej rady Slovenskej republiky. Svoje priestory tu má aj Slovenské národné múzeum. V prístavbách hradu sa nachádzajú aj kancelárie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Podhradie patrí ku scenérii hradu, a formovalo ako osada už od 12.storočia. Vlastnú osadu s vlastnou samosprávou a rabínom tu mali aj Židia. Podhradie sa neskôr stalo súčasťou mesta.

V blízkosti hradu stojí na tzv. Vodnom vrchu budova Národnej rady SR.




Martin Šaro,   24 Jan 2019