Hrad Hrušov - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 16.november 2018 - kalendarium

Hrad Hrušov

Zbytky hradu Hrušov sa nachádzajú na nevysokom kopci (480m n. m.) kremencovitého hrebeňa severne od Topoľčianok.

Ak sa vám projekt webslovensko páči, budeme rádi ak ho podporíte nejakou finančnou čiastou. Jej výšku necháme na vás.

IBAN: SK 86 1100 000 000 293 528 4140

č.účtu: 293 528 4140/1100 (Tatra banka)

bic/swift: TATRSKBX

variabilný symbol: 20180528

Hrad Hrušov




Hrad bol častým miestom výletov prvého československého prezidenta T.G. Masaryka, ktorý si v topoľčianskom kaštieli zriadil letné sídlo.

O histórii vzniku hradu Hrušov toho známeho veľa nie je. Niektoré pramene uvádzajú, že vznikol krátko po odchode Tatárov z Uhorska. Iné prisudzujú zásluhy o vznik hradu Matúšovi Čákovi Trenčianskemu, ktorý však pravdepodobne len prebudoval pôvodné hradisko. Sú spory aj okolo prve písomnej zmienky. Každopádne do roku 1321 toho o hrade veľa známeho nie je.

V roku 1321 zomrel Matúš Čák a hrad sa dostal do rúk kráľa Karola Róberta. V rokoch 1321-1344 patril hrad rodine Levických. Po nich sa hrad stal kráľovským majetkom, pričom panovníci často hrad darovali spriazneným osobám. Neskôr hrad začali spravovať kráľovskí kasteláni, s ktorými bývali občas problémy. A problémy s nimi mal najmä neďaleký svätobeňadický kláštor v Kňažiciach, ktorého majetok bol posádkou hradu často pustošený. Do veci sa musel vložiť až samotný kráľ Ľudovít I. Veľký, ktorý zakázal rabovanie majetku kláštora.

Na Slovensku asi nebolo hradu, ktorý by menil majiteľov častejšie ako hrad Hrušov. Jeho majiteľmi boli členovia rodov Perényiovcov, Zápoľskovcov, či Bebekovcov. V roku 1403 daroval kráľ Žigmund hrad Petrovi Forgáčovi z Gýmeša. V polovici 16.storočia sa hrad dostal do majetku kráľa, vzápätí sa ho na základe donácie zmocnili páni z Topoľčianok. V roku 1616 sa hrad dostal do majetku Ladislava Petheho. Jeho dcéra sa však vydala za Pavla Rákociho. Hrad prešiel do majetku tohto významného uhorského rodu. V roku 1708 sa chýlilo ku koncu stavovského povstanie Františka II. Rákociho. Pri Trenčíne sa odohrala bitka, ktorá definitívne rozhodla o porážke povstania. František dal spísať majetok hradu a cennosti, ktoré uložil na bezpečné miesto. V tom istom roku hrad prepadlo cisárske vojsko generála Heistera a premenilo ho na ruinu. Odvtedy postupne chátra.




V rokoch 1928 až 1930 sa z iniciatívy prezidenta Masaryka na hrade uskutočnila rozsiahla konzervácia múrov hradu, ktorá pomohla uchovať hrad v pomerne zachovalom stave.

Stavbe hradu sa napriek veľmi často meneným majiteľom venovala náležitá pozornosť. Jadro hradu má oválny pôdorys a vzniklo ku koncu 13.storočia. V nasledujúcom storočí pribudla obranná veža. Postupne pribudli dve predhradia (prvé pochádza z 15-16.storočia a druhé zo 17.storočia) a ďalšie paláce, ktoré rozšírili obytné možnosti hradu. Počas obdobia, keď hrad patril pánom z Topoľčianok, pribudla podkovitá delová bašta.

Prístup k hradu je od zastávky autobusu Skýcov–Hrušovský hrad (asi 12 km na sever od Zlatých Moraviec) po červenej značke (Ponitrianska magistrála). Výstup trvá približne 15 min.. Dlhšia trasa je z obce Skýcov po zelenej značke. (1,5 hod.).

fotogaléria na našom facebooku

Jakub Hlohoš,   21 Oct 2018