Hrad Muráň - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 19.január 2018 - kalendarium

Hrad Muráň

Zrúcaniny hradu Muráň, svojho času rozsiahleho hradu sa nachádzajú na vápencovom skalnatom brale Cigánka (935,4 m n.m.) nad obcou Muráň.
Hrad Muráň

Hrad vznikol ako strážny kráľovský a jeho počiatky siahajú do druhej polovice 13.storočia. V roku 1271 sa hrad spomína ako „castum Mwrn“.

O vznik hradu sa zaslúžil rod Bebekovcov a postupne ho mali vo svojom majetku aj iné rody, napríklad Séčiovci (Széchyovci), Koháryovci a Coburgovci. Tí ho vlastnili ako poslední.

Hrad zažil búrlivé obdobia. V 2. polovici 15.storočia ho mali vo svojich rukách bratríci Jána Jiskru. Neskôr, v 16.storočí sa hrad dostal do rúk Bašovcom. Z nich je nechválne známy Matej Bašo, hradný kapitán. K moci nad hradom sa dostal úskokom, keď poslal na výchovu do Poľska maloletého syna už nebohého majiteľa hradu. Chlapec sa z Poľska nikdy nevrátil. Zatiaľ Matej Bašo so svojou družinou prepadával susedov a pustošil ich majetky. Nahrávala mu aj neprehľadná vnútroštátna situácia. Bolo po bitke pri Moháči krajine hrozilo nielen turecké nebezpečenstvo, ale aj občianska vojna. S menom Mateja Bašu je spojené vypálenie Levoče, spustošenie kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji. Bašo bol taktiež zapletený aj činnosti peňazokazeckej dielne na Jasenovskom hrade. Jeho „bašovanie“, ktoré trvalo v rokoch 1529 až 1549 sa skončilo dobytím Muránskeho hradu cisárskym vojskom a Bašovou popravou.

Spomenutí Séčiovci sa zaslúžili o prestavbu a rozšírenie hradu. Najznámejším Séčim, spojeným s hradom bol Juraj, ktorý mimo iného vlastnil aj hrad Brekov a vďaka svoju sobášu bol aj v príbuzenskom zväzku s Drugethovcami z východného Slovenska. Po jeho smrti spravovala hrad jeho vdova so štyrmi dcérami. Najstaršia z nich sa opätovne vydala za Františka Vešelényiho, známeho osnovateľa sprisahania proti cisárovi. Keď Vešelényi umrel, jeho vdova hrad bránila ďalej. Hrad však v roku 1670 dobylo cisárske vojsko. Vešelényiho vdova si za svoje činy a správanie vyslúžila pomenovanie „Muránska venuša“.

V roku 1720 sa hrad dostal do rúk Koháryovcom. Posledný Koháry mal jedinú dcéru - Máriu Antóniu Gabrielu, ktorá sa v roku 1816 vydala za Ferdinanda Juraja Coburga. Tak sa v tom čase už vyhorený a chátrajúci hrad dostal do rúk známeho rodu, z ktorého pochádzal vnuk Ferdinanda Juraja a neskorší bulharský cár Ferdinand, známy aj na Slovensku. Ten si začiatkom 20. storočia začal na neďalekej Prednej Hore stavať poľovnícky kaštieľ.

Z hradu je dnes ruina merajúca takmer 360m po dĺžke a 96m na šírku. V roku 2005 sa na hrade uskutočnili rekonštrukčné práce, počas ktorých boli na hrade postavené dve vyhliadkové plošiny. O niečo neskôr bola zrekonštruovaná vstupná brána.

Hrad je viditeľný aj napriek zalesnenému kopcu, na ktorom stojí. Prístup na hrad je z dvoch strán. Z obce Muráň po červenej značke (výstup trvá asi 1hod. 30min) a od Prednej Hory po žltej značke, ktorá vedie mimo iného aj okolo neprístupnej Vešelényiho jaskyne až ku chate Zámok, tesne pod hradom. Pri chate sa nachádza aj Coburgov pamätník.

Ešte jedna, o niečo dlhšia trasa, ktorá v prípade pekné počasia poskytne aj šanci na nádherný výhľad na pasúce sa kone vedie od Muránskej Huty po červenej značke tzv. Rudnej magistrály. Tá sa na tzv. Nemeckej a Veľkej lúke napojí na modrú značku. Cesta pokračuje ku turistickej križovatke Veľká lúka-Piesky, kde sa obidve značky oddelia. Modrá značka vedie na hrad.

Hrad na fotkách na Facebooku


Jakub Hlohoš,   11 Jan 2018