Adam Šangala - WebSlovensko.sk
dnes je: streda 13.december 2017 - kalendarium

Adam Šangala

Trojdielny historicko-dobrodružný film Adam Šangala je miestami ladený ako veselohra. Natočený bol podľa rovnomenného románu Ladislava Jégé-Nádašiho.


Adam Šangala

Dej je umiestnený do búrlivých časov začiatku 17.storočia, keď Slovenskom zmietalo stavovské povstanie Gabriela Bethlena a súčasne nad ním visela turecká hrozba. No a v Európe sa práve rozhorela tridsaťročná vojna.

Tieto a ďalšie fakty viažúcej sa k dobe, v ktorej filmový príbeh Adama Šangalu odohráva, nezabúda vo svojom úvodnom slove pripomenúť ani rozprávač celého príbehu (Leopold Haverl). Skrátka, bol začiatok 17.storočia približne okolo poludnia, keď sa starý Ján Šangala (Ľudovít Greššo) vybral „vytlačiť...“ No vybral sa po svoju dobre ukrytú flintu a poďho do hory pytliačiť. No pytliaka chytí samotný župan a dá ho obesiť. Idúc po jeho telo Adam (Ivan Palúch), jeho syn oznámi matke, že odíde do sveta. Lebo „sa vie podpísať“, tak si chce zrealizovať svoj sen stať sa pánom, ktorého budú volať „domine Šangala.“.

Ľudia mu veľmi neprajú. Už matka ho vystríha, aby nezabúdal, ako pochodil jeho otec. Kat ho hneď vysmeje a predpovie mu osud otca Ale Adama to neodradí a do sveta sa predsa len vyberie. Aby naplnil svoj osud.

Prvého, koho Adam na svojej ceste stretne, je kaprál Málger, ktorý mu začne dávať rozumy:

„Celý svet je samý zlodej...!“ „A s paničkami si nezačínaj..!“.

a hneď ho presvedčí o pravdivosti svojich slov. Ukradne mu flintu a odoženie ho.

Ďalšie stretnutie sa mu stane takmer osudným. Adam sa zastane sedliaka, ktorého bije veľkomožný gróf Markoč (Ivan Krivosudský) za to, že mu zabil psa. No uznania sa od sedliaka nedočkal. Navyše na neho ešte aj poštvú psov. Začne sa naháňačka, ale Adamovi sa podarí uniknúť. Aspoň nateraz..

Zoznámi sa aj s bábkarom „Maestrom Theatrom“ Kostiliónom (Jozef Dóczy), ktorý ho zavedie do hostinca, kde sa divák zoznámi s ďalšími postavami: hajtmanom Sekerom a najmä Mihvokom (Juraj Kukura) – dragúnskym frajterom. Mihvok sa cíti ponížený, keď Šangala zabije prasa, ktoré sa jemu zahlušiť nepodarilo, pričom vyznel ako babrák. Jeho averzia voči Šangalovi sa môže začať..

Adam odmietne ponuku hajtmana Sekeru stať cisárskym dragúnom a radšej sa zamestná v hostinci. Razom sa stane obľúbencom miestnych dievčat, no dôjde aj na prvú bitku s Mihvokom.

V hostinci sa objavia hostia. Príde voz a Adam z neho vyberie mladé dievča. -- - Betku Pohankovú a obidvaja mladí ľudia sa do seba zahľadia. Alžbeta je dcéra Andreasa Pohanku (Jozef Čierny), mešťana z Trnavy.

Ale ani zlo nespí. Mihvok Šangalu udal Markvočovi a ten do hostinca privedie svojich mužov, aby Šangalu chytili. Strhne sa mela, no Šangala unikne schovaný pod vozom Pohankovcov. Počas cesty sa však cesty Adama a Betky rozídu, ale Betka Adamovi stihne odkázať svoje meno, aj kde ju má Adam hľadať. Ten sa vyberie do Žiliny.

Medzitým sa ho Marvoč snaží nájsť aj v Žiline. Ich cesty sa opäť stretnú a naháňačka pokračuje, keď sa Adam pobije s kaprálom Málgerom, ktorý sa na jarmoku chvastá Adamovou flintou. Adam, aby unikol, sa nechá hajtmanom Sekerom predsa len naverbovať k vojsku. Na zlosť Mihvoka, ktorý ho chcel vydať za odmenu Markvočovi. Sekera však Šangalu s Mihvokom posiela Beckovský hrad, kde je zhromaždisko regrútov. Preč z dosahu Markvoča.

Cestou sa zastavia v hostinci a Mihvok skúša šťastie. Pokúša sa Adama opiť a súčasne na neho zavolá stráž. Intriga mu nevyjde. Adam opäť unikne a na Beckovský hrad už pokračuje sám. No nepríjemné prekvapenie ho čaká, keď zabúcha na hradnú bránu a z dverí vyjde Mihvok. Tu sa končí prvá časť. Písal sa rok 1619.

Druhá časť filmu sa až na malé výnimky takmer celá odohráva na Beckovskom hrade (filmovalo sa na Oravskom hrade). Adam sa predstavuje manželke Ondreja Praskovského (Milan Kiš) Brigite (Oľga Šalagová).

„Adam Šangala, vojak Pálffyovského vojska...!!“ – nesie sa Beckovským hradom.

Divákovi sú krátkymi zábermi predstavené ďalšie hlavné postavy: pán hradu Peter Pavol Praskovský (Bedřich Prokoš) a jeho manželka (Hana Meličková), evanjelický kazateľ Konôpka (Michal Dočolomanský), ale aj Zoša (Brigita Hausnerová) - mladé dievča, ktoré sa do Adama zamiluje a neskôr mu aj pomôže. Adam ohúri panstvo svojou presnou streľbou.

Mihvok intriguje ďalej. Starému Praskovskému narozpráva, že Šangala je zbojník, ktorý prepadol šľachtica. Adama vyviažu (priviažu ho za končatiny dole hlavou). No keď si ho dá predvolať starý Praskovský a Adam mu porozpráva čo sa vlastne pri prepade stalo, je mu odpustené. Praskovský totiž Markvoča neznáša. Mihvokovi teda intriga opäť nevyšla a Šangalu sa ujme stará Praskovská, ktorá má svoje záujmy. Ako neskôr vysvitne, že si Šangalu vyhliadla ako potenciálneho biologického otca ich vnúčaťa a teda potomka rodu. No zatiaľ si Adam už v novej uniforme užíva pozornosti Zoši a detí. Ale dôjde aj na vybavovanie si starých účtov. Ďalší konflikt medzi Adamom a Mihvokom skončí ponížením Mihnoka, ktorý skončí v ohni, takže si popáli zadok.

Adamovi protivníci však spájajú sily. Stará Praskovská odkáže Mihvokovi, aby dal Šangalovi zatiaľ pokoj. Má ho len sledoval a zabiť až na jej príkaz.

Praskovská začína realizáciu plánu splodenia následníka rodu. Adam je poslaný s vínom do pustovne, kde sa modlieva grófka Brigita. Tá ho začne zvádzať. No do Adama sa zamilovala aj Zoša. Od Adama chce, aby jej slúbil, že sa grófkou už nestretne. No ten si užíva ďalej, s oboma. Grófka nakoniec predsa len otehotnie.

Vo veži, v ktorej sa nachádza pustovňa, sa v podlahe poschodia nachádza otvor „oko“, ktorým je možné sledovať, čo sa v pustovni práve robí. Ten otvor zohráva v tejto fáze príbehu kľúčovú úlohu. Využíva ho najmä miestny lilipután – človek malého vzrastu, ktorý na hrade žije. No neskôr ho ukáže aj Adamovi. To keď ho spoločne so Zošou chcú varovať pred ďalšou nastraženou pascou, ktorú zosnovala stará Praskovská, keď do pustovne poslala Mihvoka, aby Šangalu zabil. Na hrade je veselie. Do pustovne však namiesto Šangalu príde Brigita s vyslancom a opitý starý Praskovský. Brigita flirtuje s vyslancom od Bethlena a chce prítomných upozorniť na poveru o oku v strope, ktoré keď na niekoho žmurkne, ten zomrie. Keď zdvihne zrak k stropu, oko na ňu žmurklo (práve sa do pustovne díval Šangala) a grófka omdlela, pričom predčasne potratila dieťa. Mihvok sa vybral skontrolovať, kto sa hore nachádza. Dôjde k opätovnému stretu so Šangalom, ktorého chytia a uväznia. No vyslobodí ho Konôpka, aj na veľké prosenie zaľúbenej Zoši. Obidvaja priatelia ujdú z hradu. Je to záver druhého dielu.




Dobrodružný osud Adama Šangalu sa zavŕši v tretej časti filmu. Šangala s Konôpkom utekajú z Beckovského hradu. V pätách majú mladého Praskovského, Mihvoka a niekoľko dragúnov. Utečencom, ktorí majú namierené do Trnavy, sa darí unikať. Ich cesta vedie cez statok a kúriu v Rovnianoch, kde sa Šangala pokúsi ukradnúť jedlo ale Konôpka sa zahľadí do očü Kláry Rovnianskej (Božidara Turzonovová). Obom sa však podarí ujsť.

Pri stenách kostolíka v Dražovciach majú vážny rozhovor. Adam je trochu zatrpknutý. Nemôže sa zbaviť dojmu, že celý svet je zlý, plný zlodejov, zákerných lumpov a vrahov, takže sa mieni starať už len o seba.

Adam - „Všetci ľudia sú zlí.“ „Len si spomeň, koľkí ti pomohli“ – oponuje mu Konôpka

Medzitým sa Praskovský so svojimi ľuďmi dostane k opustenej vyhoretej stavbe bývalého majera, kde ich prepadnú zbojníci vedení kaprálom Malgerom. Praskovského zajmú a ujsť sa podarí len Mihvokovi, ktorý na Beckove pred starým Praskovským označí za útočníka Šangalu. Ani táto jeho intriga nevyjde. Šangala s Konôpkom totiž mladého Praskovského oslobodia. Následne stretnú voz Pohankovcov, v ktorom sedí aj Šangalova láska Alžbeta. Vozom sa dopravia na statok v Rovnianoch, kde sa ujmú dokatovaného Ondreja Praskovského. Cestou postretnú ďalších ľudí, ktorí utekajú pred Turkami. Je medzi nimi aj bábkár „Maestro Theátro“ Kostilión, ktorý ide na Beckov zvestovať správu, že mladý Praskovský vďaka Šangalovi žije.

Následuje idilická pasáž. Adam Šangala trávi zaľúbené chvíľky s Alžetou Pohankovou a kazateľ Konôpka s Klárou. Len Zoša smúti....

Idilické časy sa končia. Pohankovci odchádzajú do Trnavy, odchádza s nimi aj bábkar. Šangala sa rozhodne, že sa ožení, bude z neho mešťan. A aj on s Konôpkom ochádza do Trnavy.

5.júna 1620 sa v jednom z Trnavských chrámov konala veľká slávnosť. Sviatosť manželstva prijal Adam Šangala Alžbeta Pohanková. Mladí ľudia sa brali na neľubosť Pohankových. Najmä starý Pohanka, konfesne katolík, ťažko niesol kontakty svojho nového zaťa s luteránom Konôpkom. Hneď mu aj zákáže sa spolu stýkať.

Zo Šangalu sa stal remeselník a veľavážený mešťan. Svoj sen si splnil, ľudia mu predsa len začali hovoriť „domine Šangala“. Kazateľ Konôpka sa vrátil k svojmu kňažskému povolaniu v trnavskej kalvínskej obci. A tu by sme príbeh malým dovetkom „A žili šťastne až kým nepomreli“ po všetkých tých peripetiách a intrigách mohli aj skončiť. No to by nesmelo byť v búrlivé 17.storočie, kedy sa človek ľahko mohol dostať do problémov, či dokonca prísť o život. A nebolo tomu inak ani v prípade kamarátov Adama Šangalu a kazateľa Konôpku. Do života im vstúpila politika.

Peter Pavol Praskovský, ktorý „ako muž charakteru a zásad“ opätovne prestúpil na inú vieru, tentoraz opäť katolícku, navštívi primasa Uhorska Pazmányia (Ladislav Chudík), ktorý pôsobil práve v Trnave, aby mu predniesol mu svoje požiadavky, medzi ktorými nechýba aj kompenzácia za cisárskym vojskom vyrabované obce. Pazmányi ako jednu zo záruk od Praskovského požaduje aby niečo urobil s kazateľom Konôpkom. Praskovský prisľúbi, že Konôpku vyženie z Trnavy. Poštve ľudí, ktorí vyrabujú kalvínsku obec a kazateľa zviažu. Adama chcú Pohankovci zastaviť, avšak nakoniec je svedkom rabovačky. Zaprisahá sa, že Konôpkovi pomôže. Jeho žena Alžbeta mu pomôže a spoločne idú za gabrielom Bethlenom (Karol Spišák), aby Konôpkovi pomohol. Bethlenovi jazdci prepadnú sprievod vezúci Konôpku na hrad Beckov. V šarvátke Šangala oslobodí kazateľa a zabije Mihvoka. Pri prepade zahynie aj Praskovský, keď ho raní mŕvica. Šangala spoločne so ženou odvezie kazateľa späť do Trnavy, kde ho ukryje u Pohankových. Starý Pohanka (Jozef Čierny) to nevie preniesť cez srdce.

Začína sa epilóg celého príbehu. Pohanka udá zaťa kazateľa Pazmányiovi. Dohodnú sa, že Šangalu a Konôpku nechajú zlapať hneď ako sa narodí dieťa Alžbety.

Šangala, ktorý netuší, že o jeho osude je už rozhodnuté, si užíva posledné chvíle váženého mešťana. Ako predzvesť neblahého konca uvidí na nádvorí pred kostolom uviazaného Málgera.

Dieťa sa narodí a Adam je šťastný. So svojimi pocitmi sa zdôverí Konôpkovi. Ale to je posledné čo urobí. Prepadnú a odvleču ich vojaci.

Záverečná poprava uzatvára celý príbeh. Najskôr zotnú Málgera, po ňom Konôpku. Keď mal prísť na rad Adam, strhla sa búrka. Jeho popravu tak videl iba bábkar „Maestro Theátro“ Kostilión a prítomní vojaci.

Adama Šangalu sťali na Trnavskom rynku v sobotu 6.10.1620 pre vinu tú, že napomáhal a mal účasť na zločinnom prepade osvieteného grófa Petra Pavla Praskovského povstalcami gabriela Bethlena. Odsúdili ho na základe udania jeho svokra Andreasa Pohanku – majstra kušnierskeho.

Film Adam Šangala je zaujímavou sondou do búrlivého obdobia stavovských povstaní, keď stavovská šľachta menila vierovyznanie podľa potrieb a okolností a vždy na všetko doplatil obyčajný človek. Celý dej osviežujú pasáže so striedajúcimi sa dobovými rytinami. V týchto miestach rozprávač zoznamuje diváka s obdobím, v ktorom sa príbeh odohráva, ako aj reáliami miest Trnava a Žilina, či históriou Beckovského hradu.

Adam Šangala / Československo, 1972, 3x57 min /

Réžia: Karol Spišák a Ján Bzdúch.
Scenár: Jozef Pašteka
Hudba: Ľuboš Fišer
Kamera: Juraj Šajmovič

Hrajú: Ivan Palúch (Adam Šangala), Táňa Hrivnáková (Betka Pohanková), Gizela Veclová (st. Pohanková), Jozef Čierny (Andreas Pohanka), Juraj Kukura (Mihvok), Michal Dočolomanský(kazateľ Konôpka), Jozef Dóczy (bábkar Kostilión), Bedřich Prokoš (Peter Pavol Praskovský), Hana Meličková (Praskovská), Oľga Šalagová (Brigita), Milan Kiš (Ondrej), (Ivan Krivosudský, Ľudovít Greššo, Elena Zvaríková-Pappová (Putňa), Božidara Turzonovová (Klára), Ondrej Mojžíš (hajtman Sekera), Teodor Pivovarči, Tibor Bogdan, Božena Slabejová, Brigita Hausnerová (Zoša), Ladislav Chudík (Pazmányi).

Exteriéry: Oravský hrad, Kostolík v Dražovciach, Považie a Ponitrie, chata Zuberec.

Jakub Hlohoš,   08 Apr 2017