Banskoštiavnickí rezbári - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 24.september 2018 - kalendarium

Banskoštiavnickí rezbári

V druhej polovici a na konci stredoveku bol spoločenský a ekonomický význam Banskej Štiavnice ako jedného z banských miest nevyčísliteľný. Banská Štiavnica bola istý čas v európskej špičke v ťažbe niektorých farebných kovov.

Banskoštiavnickí rezbári

Z tohto postavenia pramenila koncentrácia finančných prostriedkov, čo malo za následok, že sa v meste okrem baníkov sústreďovali aj zástupcovia iných remesiel. A rezbári neboli výnimkou.

Okrem výroby drevených postelí, či nábytku sa v tvorbe banskoštiavnických rezbárov vo výraznej miere objavovali diela sakrálneho charakteru. Bolo to pochopiteľné nakoľko banícke povolanie bolo v tom čase veľmi nebezpečné. Baník na začiatku pracovnej zmeny nikdy nevedel, či sa zo šachty vráti, alebo nie. A preto bolo medzi nimi rozšírená pobožnosť.

Jedna z prvých významných plastík sakrálneho charakteru z tvorby banskoštiavnických rezbárov majúca prvky gotiky pochádza z 2.polovice 15.storočia. Ide o sochu madony. Okrem toho z tohto obdobia pochádzajú aj drevené lavice zo zbierok Slovenského banského múzea.

Na prelome 15. a 16.storočia v Banskej Štiavnici pôsobil majster Sebastián, ktorý bol neznámeho pôvodu. Šlo o súputnika majstra Pavla z Levoče. Sú mu pripisované sochy sv. Barbory ( 202 cm) a sv. Kataríny ( 203cm), obidve neskorogotické, ako aj práce na hlavnom oltáre Kostola sv.Kataríny.

Vplyv banského prostredia v tvorbe rezbárov sa prejavoval aj neskôr. V 18.storočí sa pre diela vytvorené v Banskej Štiavnici ujalo označenie banskoštiavnické baroko. Z tohto obdobia je známa tvorba banskoštiavnického rodáka s talianskym menom Stanettiho, ktorý v meste pôsobil a vytvoril tu celý rad umeleckých diel, napríklad na Trojičnom námestí je to socha sv. Trojice, či plastiky z dreva ako socha sv. Petra. Z 18.storočia pochádza aj Pieta od Alexandra Ladzianskeho.

Asi najvýznamnejšia rezbárska dielňa v tomto regióne vznikla v Piargu. Jej výrobky boli prezentované aj na Svetovej výstave 1900. V roku 1922 bola dielňa presťahovaná do Banskej Štiavnice. Posledným žijúcim žiakom, ktorý vyšiel z tejto dielne bol Štefan Pivarči.

Ďalším významným rezbárom, ktorý v regióne pôsobil, bol Anton Drexlel, ktorý v rokoch 1935-1951 vyučoval v dielni v Štefútove (časť Banskej Štiavnice). Z tejto dielne pochádzal aj Ján Schulz, ktorý vytvoril krížovú cestu. V čase najväčšej prosperity zamestnával až 15 ľudí.

Asi najmarkantnejší dôkaz zručnosti banskoštiavnických rezbárov, ktorý je možné obdivovať aj dnes, je monumentálny banskoštiavnický betlehem. Zobrazuje vývoj, históriu a tradície Banskej Štiavnice a patrí medzi najväčšie drevené a pohyblivé betlehemy na Slovensku.

Betlehem je rozdelený na niekoľko častí a jeho obdivovateľ na ňom môže vidieť permoníkov ako vládcom, či erb mesta. Prítomné sú biblické motívy, panoráma mesta s Námestím sv. Trojice, Novým zámkom, Kalváriou, či kostolom Nanebovzatia Panny Márie. Súčasťou betlehemu je okolo 800 rôznych postavičiek, z ktorých je asi polovica pohyblivá. Jeho vývoj zďaleka nie je ukončený. Autorom je Ing. arch. Peter Chovan, rodák z Dekýša.




Jakub Hlohoš,   03 Jul 2018