Košickí puškári - WebSlovensko.sk
dnes je: streda 13.december 2017 - kalendarium

Košickí puškári

Výroba ručných palných zbraní bola vo svojich počiatkoch úzko spojená s odlievaním kanónov. Tento výrobný program kovospracujúcich manufaktúr doprevádzala výroba delových gulí, zvonov, či ťažkých reťazí.


Košickí puškári

V rámci územia Horného Uhorska sa vyprofilovali dve hlavné strediská obchodu a remesiel - Bratislava (Pressburg) a Košice. Tieto dve mestá nadobudli celouhorský význam. Koncentrovali sa v nich aj remeselníci - puškári, v počiatkoch ako súčasť spoločných cechov s inými remeselníkmi.

Výroba zbraní na Slovensku má základy na Spiši, kde sa o to postarali nemeckí osadníci. Samotné Košice sa významným centrom puškárstva stalo niekedy v polovici 15.storočia. Mali na to výborné predpoklady, nakoľko v meste v meste boli rozvinuté remeslá zaoberajúce sa spracovaním kovu. V roku 1461 si zbrane z Košíc požičal na vojenskú výpravu aj uhorský kráľ Matej Korvín

V počiatočnej fáze pôsobili puškári v združených cechoch spoločne s reprezentantmi iných remesiel, napríklad mestskými zámočníkmi, alebo hodinármi. Neskôr došlo ku ich osamostatneniu. Ale napríklad zámočníci pôsobili pri výrobe pušiek ako subdodávatelia, keď sa podieľali pri výrobe mechanizmu - kolieskovej zámky, ktorý vytvorením iskry uviedol zbraň do činnosti. V Košiciach vznikol prvý samostatný cech puškárov v roku 1557.

Vzniku kolieskovej zámky predchádzali iné techniky realizácie výstrelu zo zbrane. Jedným z pokročilejších spôsobov, ktorý bol predchodcom kolieskovej zámky, bolo sypanie pušného prachu na panvičku, odkiaľ sa po prehorení dostal plameň cez malý otvor do hlavne, kde zapálil pušný prach, čím došlo ku výstrelu projektilu. Kolieskovú zámku nakoniec vystriedala perkusná. Zbrane vybavené perkusnou zámkou prevládajú v slovenských múzeách, ako historický dokument umenia majstrov. Každopádne s vynájdením kolieskovej zámky je spojený aj vývoj pištolí, ktoré sa stali jednou zo zbraní jazdectva.

Prvé pušky boli dlhé a ťažkopádne. K ich obsluhe bolo potrebných aj niekoľko mužov. Pušky využívali kamenné, alebo liate strelivo, pričom ich hlavne sa odlievali mimo iného z bronzu. Poškodené zbrane sa roztavovali a z takto získaný materiál poslúžil na výrobu nových zbraní.

Samostatnou kapitolou spojenou s výrobou pušiek je výroba pažieb. Pažby sa vyhotovovali z dreva stromov ako javor, čerešňa, hruška alebo orech a boli zdobené ornamentami, ktoré vytvárali k tomu uspôsobení špecialisti.




Rozvoj puškárskeho remesla stál a padal s rozvojom a úpadkom šľachy, ktorá bola po armádach najvážnejším odberateľom výrobkov puškárov. Tu máme na mysli predovšetkým lovecké zbrane. Lovecké pušky sa robili na objednávku a často mali podobobu skutočne výstavných kúskov.

Najdôležitejším odberateľom výrobkov puškárov bola armáda. Objednávala si pušky, hákovnice, karabíny, pištole, delá. Puškári svoje výrobky na hradbách, baštách a strieľňach sami inštalovali a odskúšali. Z týchto slov je myslím jasné, že počas vojny mali (a stále mávajú) výrobcovia zbraní šťastné časy na rozdiel od iných remesiel. Výrobkami košických puškároch boli vyzbrojené asi armády šľachtických povstalcov, ktorí bojovali proti cisárovi vo vojnách známych ako stavovské povstania.

Articuly puškárov - boli to predpisy cechu. Stanovovalo sa v nich, čo musel spĺňať človek, ktorý chcel vykonávať puškárske remeslo, koľko tovarišov a učňov mohol mať majster, čo musel spĺňať a čo urobiť učeň, keď bol prijatý do učenia a čo sa musel podniknúť a vyrobiť tovariš, keď sa chcel stať majstrom. Celý tento vnútrocechový život doprevádzalo „prístupné“ pri vstupe neskoršieho tovariša ku majstrovi, ako aj „odstupné“, pri úspešnom zvládnutí základov aj pokročilých zručností remesla.

Koniec puškárstva ako samostatného remesla nastal s úpadkom šľachty v polovici 19.storočia. Výrobu pušiek a zbraní prevzali špecializované firmy a závody.

Martin Šaro,   28 Apr 2017