Krútňava - WebSlovensko.sk
dnes je: streda 13.december 2017 - kalendarium

Krútňava

Počiatky vzniku prvej slovenskej národnej opery siahajú do začiatku 2.svetovej vojny do obdobia existencie Slovenského štátu z rokov (1939 - 1945).


Krútňava

Vtedajší vládny komisár Slovenského národného divadla si jedného dňa pozval básnika Jána Smreka, hudobného skladateľa Eugena Suchoňa a literárneho vedca Andreja Mráza a predostrel im ideu skomponovania prvej slovenskej národnej opery.

Úloha bola postavená jasne, začala sa hľadať vhodná predloha. Počas liečebného pobytu sa Eugenovi Suchoňovi dostala do rúk knižná novela Mila Urbana - Za vyšným mlynom. Skladateľ sa nechal inšpirovať natoľko, že už počas liečenia vznikla základná osnova budúcej opery. Dostala názov Krútňava. Jej vznik bol netradičný, najskôr tu bol hudobný nápad, až potom prišlo na rad libreto. Jeho autorom bol samotný autor, spolupracovníkmi bol Ján Jamnický - režisér, básnik Ján Poničan a Štefan Hoza - operný spevák, publicista, dramaturg a prvý predstaviteľ Ondreja Zimoňa.

Na svoje uvedenie si však opera musela počkať až kým neskončí vojna. Premiéra sa konala 10.decembra 1949 v obsadení Katrena – Margita Česányiová, Ondrej – Štefan Hoza a Štelina – František Zvarík. No padla do nemilosti - komunistov. Už tri dni po premiére bola opera podrobená tvrdej kritike. Bol jej vyčínatný formalizmus a kresťanské vyznanie. Od druhej reprízy sa opera musela hrať v skrátenej podobe. Na autora sa naliehalo, aby ju prepracoval a zbavil ju všetkých náboženských prvkov. Ideologický tlak na autora bol taký silný a šiel až tak ďaleko, že bolo potrebné zmeniť dej. Katrenino dieťa sa malo stať nemanželským synom Jána Štelinu, a nie Ondrejovým legitímnym dieťaťom, ako je tomu v pôvodnej verzii. Starý Štelina tak mal byť „odškodnený“ svojim vnukom od Katreny. Táto nová verzia mala v Slovenskom národnom divadle premiéru roku 1952.

V roku 1963 sa bol zaznamenaný pokus vrátiť sa aspoň ku pôvodnému deju, keď už nie aj pôvodnému textu. Ani v roku 1988 ešte pôvodný text nezaznel naplno. Je to vidieť na parte Štelinu, ktorý sa neustále vracia ku Bohu a modlitbe. Pôvodný text naplno zaznel text až na premiére inscenácie v roku 1999, ktorú režiroval Juraj Jakubisko.

Námet opery je prozaický - láska, žiarlivosť, vražda ako východisko z problému a výčitky svedomia. Mládenec rieši neúspech v láske vraždou, ktorá mu mála otvoriť cestu ku milovanej osobe. Opera má šesť dejstiev. Dej sa odohráva na slovenskej dedine krátko po prvej svetovej vojne. Hlavnými postavami sú Ondrej Zimoň, starý Štelina, Katrena. Ondrej Zimoň zabije soka v láske mladého Janka Štelinu. Katrena smúti za svojim milým, ale macocha a miestne ženičky ju prehovorili. Vraj je čas na vydaj. Padol aj - bývalý nápadník Ondrej Zimoň. Keďže žandári nič nevyšetrili, starý Štelina sám rozhodol zobrať do rúk spravodlivosť a nájsť vraha svojho syna. Asi po roku sa Katrena, ktorá sa medzitým vydala za Zimoňa, posťažovala, že sa Ondrej divne správa, dosť ju bije. Ondreja zatiaľ trápia výčitky svedomia. Nevydrží to, a príde sa udať. Na konci mu Katrena oznámi, že dieťa, ktoré sa im narodilo je jeho a nie Jána Štelinu. Opera končí zborom, kde ľud oslavuje víťazstvo spravodlivosti alebo dobra nad zlom. Zo záverečného zboru možno vnímať chválu návratu k narušenému poriadku prírody a sveta.




Postava starého Štelinu sa stala jednou z dvoch významných postáv, ktoré stvárnil v neskorších naštudovaniach Ondrej Malachovský. Operu s veľkým úspechom uvádzali všetky operné scény v Československu a na Slovensku (napríklad v októbri 2009 v Piešťanoch). Bola uvedená aj mnohými divadlami v zahraničí, okrem iného v Budapešti, Moskve, Berlíne, Lipsku, Mníchove a Antverpách. Inscenácia Juraja Jakubiska je v poradí piatym naštudovaním opery.

Martin Šaro,   29 Mar 2017