Povesti a legendy vo vzťahu ku Slovensku - WebSlovensko.sk
dnes je: streda 13.december 2017 - kalendarium

Povesti a legendy vo vzťahu ku Slovensku

So Slovenskom je spojených veľa legiend. Mnoho z nich je prekrásnych a v tomto článku sa pokúsime vám ich priblížiť.


Povesti a legendy vo vzťahu ku Slovensku

O kráľovi Svätoplukovi a jeho troch prútoch.

Kráľ Svätopluk si dal pred smrťou zavolať svojich troch synov. Každému z nich podal do ruky jeden prút a prikázal im, aby ho zlomili. Mladí muži otcovu vôľu splnili veľmi ľahko. Potom dal kráľ trojicu prútov zviazať a opäť vyzval synov, aby zväzok prútov zlomili. Táto úloha sa ukázala ako oveľa ťažšia. To bol od Svätopluka jasná demonštrácia potreby svornosti. Len tá mohla potomkom zaručiť neporaziteľnosť a krajine blahobyt. Po Svätoplukovej smrti v roku 894 si však jeho synovia Veľkú Moravu podelili. A maďarský vpád v roku 907 jej existenciu ukončil.

Krvavá Čachtická pani.

Manželka grófa Františka Nádasdyho - Alžbeta (1560 - 1614, rodená Báthoryová, neter poľského kráľa), vošla do dejín ako sadistka a zo sexuálne-patologických pohnútok nechala vraj povraždiť 80 mladých dievčat. Román Lászla Turocziho vytvoril fámu, že sa kúpavala v krvi týchto dievčat. K nemu sa neskôr pridal aj slovenský spisovateľ Jozef Nižňanský. So zločinmi súvisí ojedinelý dobový justičný škandál, keď boli odsúdení napomáhači grófky, no ona sama však nikdy nebola postavená pred riadny súdny tribunál. Bola iba uväznená v pivnici hradu. Keď sa v roku 1982 zrútila jedna časť múru a tým sa zasypala prístupová cesta, ľudia ihneď našli vinníka - mátajúci duch krvavej grófky.

Osud krvavej grófky priťahoval samozrejme aj filmárov. Zaujímavé sú dve spracovania, jeden animovaný od Alana Lesyka a druhý, hraný film od Juraja Jakubiska. O vierohodnosť príbehu hraného filmu sa viedli viedli debaty. Sporné bolo najmä pôsobenie Juraja Thurza.

Legenda o košickom Dóme sv. Alžbety

Hlavný košický mešťanosta mal sen, chcel postaviť v Košiciach veľkú katedrálu. Oslovil teda staviteľa až z Talianska. Poveril ho úlohou vybudovať v meste chrám, mal však podmienku. Staviteľ mu v plánoch musí označiť, kde sa nachádza kľúčový bod stavby. Ktorý kameň je potrebné odstrániť, aby dosku ku zrúteniu stavby. Staviteľ, uvedomujúc si akú moc by tak pán dostal nad stavbou, úlohu splnil. Príslušný kameň v srdci stavby urobil dutým a do dutiny ukryl plány, na ktorých sa je označený spomenutý bod. A tak si Dóm chráni svoje tajomstvo sám.

Povesť o Matejovi Korvínovi a bojnickej lipe.

Podľa povesti kráľ Matej často navštevoval Bojnice, pričom často pracoval pod lipou nachádzajúcou sa pred vstupom do hradu. Dokumenty sa končievali vetou Sub nostris dilectis tillits bojniciensibus, teda Pod našimi milými lipami bojnicami.




Fráter Cyprián

Fráter Cyprián bol človek s veľmi nepokojným duchom a ambíciou priekopníka aviatiky. Fráter sa vzniesol ku nebesiam a zamieril k Tatrám. Letel, ale nedoletel. Stihol ho zaslúžený trest - zasiahol ho blesk. Fráter sa zrútil do Doliny Rybieho Potoka a skamenel v tvare špicatej veže.

Zdvihnutá ruka Žófie Serédyovej

Povesť hovorí, že Žófia, ktorej pozostatky sú uložené na Povesť o Krásnej Hôrke

Na Gemeri žil jeden pastier oviec so svojou rodinou - ženou a troma deťmi. Boli chudobní, často báli v ich tanieri iba posúchy. Ten pastier sa volal Bebek.Jedno ráno, keď už bolo slnko vysoko, vyhnal Bebek ovce na pašu. Všetko prebiehalo ako zvyčajne, až do chvíle keď prstu palcu jeho nohe prišiel do cesty veľký kameň.Ak sa tak zvíjal Bebek na zemi od bolesti, napadlo ho, že kameň z cesty odprace. Šťastné to rozhodnutie. Ako kameň odpratal, našiel pod ním kotlík plný peňazí. Celý naradostený, ženu zavolal a spoločne kotlík aj s kameňom domov odpravili. V noci sa vážne úvahy do ich myslí vkrádali, ako s peniazmi naložiť? Hlavne rozumne. Zistili však, že kameň svetielkuje. Jeden deň však zistil okoloidúci veľmož, aký to kameň oni majú. A hneď aj začal dobiedzať, aby mu ho Bebek predal. Vyhrážal sa, hromžil, ponuky hádzal. Aj kamarátov si doviedol. Všetko márne. Bebek tušil, že to nebude len tak. Keď sa dobiedzavcov zbavil, vybral sa aj s kameňom priamo za panovníkom. Až tam zistil, že kameň je diamant. Na otázku, čo za neho chce, Bebek odpovedal, že by si rád sedem košiarov postavil. Kráľ súhlasil. Z košiarov sa sedem hradov vykľulo, ten najkrajší z nich na návrh panovníka Krásnou Hôrkou Bebek pomenoval.

Hrad Šášov

Jedného dňa sa zvolenský hradný pán vybral medveďa loviť. Prešiel horu krížom-krážom, a keďže na žiadneho maca nenaďabil, večer sa mu dostalo od šaša výsmechu. Rozčúlený hradný pán naskutku prikázal, aby mu šašo na druhý deň divého zvera nadháňal. Aj tak neúspešne. Podvečer sa unavená dvojica rozhodla pred návratom si trochu oddýchnuť. Šašo šiel kone do Hrona napojiť. Keď tu zrazu sa ozval strašný rev a krik. Šašo sa vzal nohy na plecia a hybaj k pánovi kožu ratovať. Ale keď k nemu dobehol, zbadal obrovského medveďa nad svojím v mdlobách ležiacim pánom. V momente šašo na strach zabudol, schytil topor a začal ním medveďa prášiť, kým sa ten nevládny na zem nezrútil. Pán veľmi ďakoval svojmu šašovi, a svoju vďačnosť znásobil aj veľkým činom. Na skale, pod ktorou mu šašo život zachránil, mu dal vystavať hrad.

Bitka na hrade Šomoška

Pod hrad Šomoška pritiahli v roku 1576 Turci. Beg z Fiľakova sa rozhodol skoncovať s obrancami hradu, ktorí spôsobovali Turkom vo Fiľakove problémy. Došlo k boju, údajne aj muža proti mužovi. Jeden statočný obranca zamieril na bega. Výstrel z jeho pušky zabil Hasana, pobočníka bega Aliho a vyslanca tureckého sultána. Pobočníkova krv údajne zašpinila begovi rúcho. Odveta nenechala na seba dlho čakať. Kľúčovú strieľňu, z ktorej sa strieľalo, si ešte aj dnes možno prezrieť v severnej obrannej chodbe.

Pád Likavy

V roku 1670 prišiel pod múry Likavského hradu cisársky generál Heister so svojím vojskom aby strestal odbojného Tökölyho. Zámok bránil Nemessányi s istým Bockom. Keď v zámku v istú noc zbadali, že v Heistorových šancoch niet nikoho, posádka zanechala zámok, ušla a rozišla sa do hôr. A mladý Tököly počas tohto obliehania ušiel preoblečený do ženských šiat.

O nešťastnej dievčine

V Likave vládol mocný pán, ktorý mal krásnu dcéru. Aby rozšíril majetok založil bohatý rod, nútil ju do vydaja za bohatého šľachtica z neďalekého hradu. Ženích síce bol pekný, aj bohatý, mal však jednu chybu, bol bezbožný. A to sa dievčaťu nepáčilo, ba priam ju to odpudzovalo. Bola z otcovho nátlaku nešťastná a tak do noci plakala vo výklenkoch hradu. V tom čase sa cez horu pod hradom domov z práce vracal statočný šuhaj. Spýtal sa krásnej dcéry pána hradu, prečo plače. Keď mu všetko vypovedala, ponúkol sa jej, že ju vyslobodí z rúk nesvedomitého otca a odprevadí, kde len chce. Ešte tej noci vnikol do hradu, odniesol nešťastné dievča. To sa mu na oplátku ponúklo za ženu, hoci bol len chudobný gazdovský syn. Obliekla si pekný slovenský kroj, pracovala na poli, žila v chudobe, ale šťastne..

O tom, ako chudobu z Banskej Bystrice vyhnali.

I motala sa chudoba v podobe mladej ženy ulicami Banskej Bystrice veľmi často. Ten, kto ju poznal, odohnal ju. Kto jej podľahol vytrápil sa. Raz to bol kováč, inokedy hodinár, ktorého chudoba ako mladá krásna deva vo svojej bujarej márnivosti omámila až tak, že sa do nej zaľúbil. Keď Bočkajovo vojsko Bystricu gniavilo, opäť sa chudoba do mesta vrátila. Ako sa tak prechádza jeho ulicami, postretla staršieho chlapa - zvonára.
„Vitaj, len poď, navštív ma. Bola si už všade, len u mňa nie.“ – takto sa jej prihovoril
„A čo mi dáš, keď ťa navštívim?!“ - spýtala sa zvonára chudoba
„Dám ti niečo, čo ti ešte nikto nedal.“ – začal zvonár chudobu namotávať.
A dodal: „Dám ti hlas zvona. Ty prvá oznámiš príchod vojny, choroby alebo hladu.“
Márnivej chudobe sa to zapáčilo.
„Ale mám podmienku.“ – ozval sa zvonár
„Akú?!“ – vyzvedala chudoba
„Musíš sa rozliať na kolomaž.“
„Pche, to je maličkosť.“ –odvrkla chudoba a začala sa meniť na kolomaž.
Zvonár kolomaž nalial do formy a vytvoril nádherný zvon, ktorému nebolo páru. Keď zvon prvýkrát na kostolnej veži zazvonil, ozvalo sa bedákanie chudoby:
„Jóóój, čo si to urobil. Všetko ma bolí... Niečo ma tu bije do hlavy“
„Zbohom moja milá, a plač ako ten bedár, nech vieš ako chudoba bolí.“ – odkázal zvonár chudobe. A tak sa chudoby v Banskej Bystrici navždy zbavili

Kriváň

Letel raz anjel ponad Tatry a nechtiac sa krídlom o jeden z jeho štítov obtrel. Až mu ohol vrchol. A ľudia vidiac ten krivý vrch - dali mu meno Kriváň.

Martin Šaro,   31 Mar 2017