Prerušená pieseň - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 22.október 2017 - kalendarium

Prerušená pieseň

Prerušená pieseň je československo-gruzínsky dobrodružno romantický film o priateľstve, láske a hrdinstve.


Prerušená pieseň

Hlavným hrdinom filmu je učiteľ Michal Zvara (Július Pántik). Film začína zábermi školskej triedy, v ktorej práve prebieha hodina spevu. Mierovú idilku naruší hukot lietadiel a poštár, ktorý Zvarovi prináša povolávací rozkaz do armády.

Zvara nie je sám, aj jeho kamarát Ján Soviar (Karol Machata) obdržal rozkaz narukovať do slovenskej armády. Zvara sa lúči so smutnými deťmi a musí čeliť vážnym otázkam, či bude strieľať do ľudí.

Nasledujúci dej trochu zjednodušene rieši pomery v slovenskej jednotke na Kaukaze. Hlas rozprávača informuje diváka o tom, ako „Hitler násilne vohnal podmanené národy Európy do vojny proti Sovietskemu zväzu“. Ale niektorí zo slovenských vojakov však vyjadrujú svoju nechuť bojovať. Je medzi nimi aj čatár Zvara, ktorému sa veľmi cnie za deťmi v škole.

Zvara je vybraný na rozviedku. Počas nej dôjde ku zlomovej udalosti. Niekoľko slovenských vojakov, medzi nimi aj Jano Soviar, sa pokúsi prebehnúť na stranu sovietov. Slovenský dôstojník (Viliam Polónyi) však po nich začne strieľať. Soviar je ranený a Zvara sa ho pokúša zachrániť. Obidvaja sa dostanú do zajatia. Zajme ich čiernovlasý fúzatý červenoarmejec. Pre Zvaru je to osudový moment, zoznámi sa s Gruzíncom Guramom.

Keď Zvara v zajateckom tábore videl ako na nosidlách nesú Jana, pokúša sa s ním skontaktovať. Nakoniec mu známy sovietsky dôstojník dá priepustku z tábora aby kamaráta navštívil. Je to druhé stretnutie Zvaru a Gurama.

V tomto momente prichádza ďalší osudový okamih filmu. Zvara stretáva mladú doktorku v hodnosti kapitána, ktorá je najskôr naňho prísna a nechce ho vpustiť do sanitného vlaku a dokonca ho aj na chvíľu znenávidí. To keď nemecké lietadlo zbombarduje nemocničný vlak... Zvara sa dozvedá jej meno - Eliko Gelovani. Situácia sa však obráti, keď jej Zvara prinesie telo raneného malého chlapca a následne strieľa po útočiacom lietadle. Dievčaťu to zaimponuje. Neskôr sa ho aj zastane, keď ten pod dojmom udalostí emočných vyprovokuje v zajateckom tábore bitku s Nemcami. Zvara dokonca obdrží pozvanie na návštevu zraneného kamaráta. Medzi oboma mladými ľuďmi začína vznikať blízky vzťah.

Zvaru poverí sovietsky generál úlohou zlanáriť k úteku aj ďalších slovenských vojakov. Po incidente v zákope slovenskej jednotky sa to napokon aj podarí. V nastalom zmätku k Červenej armáde prebehnú ďalší Slováci. A tu prichádza ďalšia skvelá scéna filmu, keď sa Zvara postaví do čela zajatých vojakov a za spevu piesne Keď vojačik narukoval…, prepochodujú popred tábor zajatých Nemcov. (Tu treba dodať, že túto pieseň si spievali vojaci Rýchlej divízie počas leta 1942 na východnom fronte - poznámka). A to pred očami mladej kapitánky - doktorky, ktorej je Slovák sympatický, čím ďalej, tým viac.

Zvara dostáva dovolenku a hodlá navštíviť mesto Suchumi. Guram mu dá list pre jeho blízkych. Vo vlaku sa opäť stretáva s kapitánom-doktorkou. Vysvitne, že Guram a Eliko sú súrodenci. Keďže Zvara priepustku nemá, hliadka ho zaistí. Sám posiela doktorku za jej rodinou. Druhý deň príde za rodičmi Gurama aj Zvara. Je veľmi milo a priateľsky prijatý. Rodinné scény sú odtrhnuté od reality vojny. Že je prítomná je vidieť iba podľa uniforiem a hlásenia rozhlasu o situácii na fronte. .

Michal Zvara svojho kamaráta Jana Soviara nestretne ani v Suchumi. Zato jeho láska k Eliko prekvitá. Zvara spolu s ďalšími slovenskými vojakmi odchádza vojenským transportom do mesta, kde sa formujú čs.jednotky. Na stanici sa ešte stihnú s Eliko objať. Film vstupuje do svojej poslednej fázy.




Až mieste formovania čs.jednotiek sa Zvara stretáva so svojím kamarátom Soviarom. Že dochádza k obratu dáva vo filme na známosť aj vojenská prehliadka za zvuku známej piesne Smer Praha (Přes spálenište, přes krvavé řeky...). Do toho je pustená animovaná sekvencia s menami miest významných bojov čs.vojakov na východnom fronte: Sokolovo, Kyjev, Belaja Cerkov, Žaškov. Dej filmu pokračuje pripomienkou Karpatsko-duklianskej operácie a vypuknutie Slovenského národného povstania. Zvara a Soviar sú ako príslušníci 2.čs.paradesantnej brigády vysadený na Slovensko na pomoc povstaniu.

V tejto časti filmu je samozrejme vyzdvihnutá úloha partizánov. Ďalší výborný herec Vlado Müller ako nemecký dôstojník SS to v krátkej filmovej sekvencii dáva jasne na známosť. Začne sa prvá scéna boja pri moste. V následnom opatrovaní zranených sa Zvara opäť stretáva s Guramom. Obidvaja spomínajú. Druhý deň bitka pri moste pokračuje. Tentoraz už za účasti pancierového vlaku. Sú to vlastne jediné dve bojové scény vo filme. Výbuch nálože zabije rušňovodiča. Na jeho miesto sa snaží dostať zranený Jano Soviar, ktorý bol v civile rušňovodičom a rozhýbe vlak. V boji však ťažko rania Gurama, aj Zvaru, ktorý sa snaží postarať sa o kamaráta. Guram zomiera a Zvara príde o nohu. V tejto chvíli ako keby vo filme skončila vojna.

V závere filmu je Zvara v nemocnici v Kyjeve odkiaľ ho pošlú do Suchumi. Tam sa stretne najskôr s otcom Eliko. Z nemocnice sa pokúša dostať ku svojim gruzínskym známym. Medzitým vojna konči. Eliko navštívi Zvaru v nemocnici.

Záver filmu diváka vracia do školy na hodinu spevu. Pred deťmi opierajúc sa o palicu stojí učiteľ Zvara. Cez otvorené okno preniká detský hlások „Oteckó“ a ku oknu pribehne malý chlapec (v skutočnosti malý Igor Novák). Film končí scénami na cintoríne. Guramova matka pri hrobe syna stretne inú ženu, ktorá má na cintoríne tiež svojho syna. Na cintorín prichádza Michal Zvara, Eliko oblečená do elegantného kostýmu a ich syn.

Keďže hudbu k filmu robil Tibor Andrašovan, nemôže chýbať ani trochu toho slovenského folklóru, vo Zvarovom sne cestou do Suchumi. A jednou z tanečníc sa stane Eliko

Film bol nakrútený podľa skutočného príbehu slovenského vojaka a príslušníka Rýchlej divízie slovenskej armády Jána Nováka. Šlo o otca neskoršieho futbalistu, dlhoročného hráča Tatrana Prešov, československého reprezentanta a trénera Igora Nováka.

Prerušená pieseň /1960, 98min a 22s/

Réžia filmu: Nikolaj Sanišvili, František Žáček, Zacharij Gudavadze
Scenár: Lordkipanidze, Marenčin, Sanišvili
Hudba: Tibor Andrašovan, Lagidze

Hrajú: Július Pántik (ako Michal Zvara), Lia Eliava (ako Eliko Gelovani), Otar Koberidze (Guram Gelovani), Karol Machata (Jano Soviar), Viliam Polónyi (Nemček – slovenský poddôstojník), Dušan Blaškovič (vojak), Viliam Záborský a Vlado Müller (ako nemeckí dôstojníci), A Omiadze (Mamuka)

Exteriéry filmu: film bol točený v okolí Banskej Bystrice, Liptovského Mikuláša a v Gruzínsku.

Odborná vojenská spolupráca: genmjr. Babalašvili, plk. Chylja, plk.Vartanov, kpt. Ondrej Palacko

foto: film a archív Andreja Palacka

Martin Šaro,   04 May 2017