Drotárstvo - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 21.október 2018 - kalendarium

Drotárstvo

Drotárstvo predstavuje špecifické a ojedinelé remeslo, ktorého vykonávatelia vytvorili atypickú kulisu malého národa uprostred. Drotárstvo bol jedným z najrozšírenejších remesiel na Kysuciach a strednom Považí. Predovšetkým Kysučania potrebovali nájsť nový zdroj obživy. Našli ho v drotárstve.

Ak sa vám projekt webslovensko páči, budeme rádi ak ho podporíte nejakou finančnou čiastou. Jej výšku necháme na vás.

IBAN: SK 86 1100 000 000 293 528 4140

č.účtu: 293 528 4140/1100 (Tatra banka)

bic/swift: TATRSKBX

variabilný symbol: 20180528

Drotárstvo





Počiatky drotárstva siahajú až do 18. storočia. Konkrétnejšie, prvá historická zmienka o drotárstve je z roku 1714, kedy sa v súdnych spisoch Bytčianskeho panstva uvádza meno Juraja Drotárika. Ako bolo nepriamo spomenuté, za miesto zrodu drotárstva sa považuje chudobné oblasti dnešného severozápadného Slovenska a to trojuholník medzi mestami Bytča - Žilina a Čadca.

V obciach Stredného Považia ako Dlhé Pole, Veľké Rovné a Kolárovice drotárstvo zamestnávalo väčšinu mužského obyvateľstva (podľa daňového súpisu z r. 1828). V prípade veľkého Rovného sa dokonca hovorí o veľkej zručnosti v drôtovaní. Podľa odbornej literatúry 19. storočia sa vo všeobecnosti považujú obce Veľké Rovné a Dlhé Pole za hlavné centrá nielen slovenského drotárstva. Ďalších, okolo 150 obci, ktoré sa venovali drotárstvu, boli považované za ich pokračovateľov. Väčšina obcí bola sústredená do spomínaného geografického trojuholníka, kde okrem spomínaných je potrebné uviesť ako centrá drotárstva obce Štiavnik, Kotešová, Turzovka, Nesluša, Krásno a podobne. Ďalšie centrum drotárstva na Spiši predstavovalo 9-10 obcí ako napríklad - Straňani, Kamienka, Kremné. Drotári pracovali spočiatku pre miestny trh, no jeho rýchle nasýtenie a územné obmedzenie vyvolalo odchod stoviek drotárov do sveta a to predovšetkým spočiatku do západnej Európy a neskôr i do zámoria.

Drotári teda chodili po okolitých obciach a spevňovali hlinený riad. V typických drotárskych krošniach nosili kotúč drôtu, kusy prechu, šidlo, kliešte a kladivo. Hrnčiarsky riad opravovali tzv. halfovaním alebo drôtovaním. Do nádoby prevŕtali dierky, cez ktoré prevliekli drôt a stiahnutím ju scelili, prípadne hrniec alebo tanier oplietli drôtenou sieťou. Časom zvládli aj náročnejšie spôsoby oprav nitovaním, lepením a letovaním. V 19.storočí sa drotárskemu remeslu venovali drotári vo vyše 150 slovenských obciach.

Po nasýtení domáceho trhu sa drotári vyberali čoraz ďalej od rodných obcí a kopaníc. Uskutočňovali dlhé vandrovky, na ktorých sa dostali aj do cudziny. Niektorí chodili sami, iní sa združovali do skupín vedených gazdom. Vandrovky najčastejšie viedli na Balkán, do Poľska a Ruska a niektorí došli až do Ameriky. Šikovnejší majsti drotárstva zbohatli a otvorili si vlastné dielne. Najímali si drotárskych učňov (tzv. ďžarkovia) i skúsených drotárov (tzv. hausíreri). Z najvýznamnejších dielní sa vytvorili drotárske fabriky. Dielne vo väčšine prípadov vznikali spojením majetkov dvoch drotárov, v ktorých dielňach pracovalo 4 - 6 maximálne 10 drotárov a učňov. Vznikali napríklad vo Varšave, v Petrohrade, Moskve, Chicagu, Bostone, ba až vo vzdialenom Irkutsku na Sibíri. Z najvýznamnejších tovární za zmienku stojí firma Hunčík - Krutošík v Moskve a Žilinčár - Sako vo Vroclavy. Drotárska dynastia Hunčíkovcov v Rusku napríklad ovládla výrobu samovarov. Popri drotárskom remesle sa rozvinulo aj umelecké drotárstvo - zhotovovanie umeleckých predmetov a šperkov z drôtu. Štefana Hunčíka v Vysokej nad Kysucou za jeho dielo v roku 1903 na výstave v Londýne ocenili zlatou medailou. Po prvej svetovej vojne začalo drotársvo upadať, nakoľko nedokázalo čeliť priemyselnej výrobe.




http://www.drotaria.sk
Slovensko - putovanie po regiónoch
, ISBN 80-88975-56-5, 1.vydanie 2003

Martin Šaro,   23 Jul 2018