V prípade vraždy Ľudmily Cervanovej sa ďalej konšpiruje... -- manipulatori

V prípade vraždy Ľudmily Cervanovej sa ďalej konšpiruje...

Portál Aktuality.sk začal v poslednom období dávať priestor dvom ľudom, bývalému vyšetrovateľovi Šátekovi a novinárke Ľube Lesnej.
V prípade vraždy Ľudmily Cervanovej sa ďalej konšpiruje...

No obidvaja menovaní predvádzajú skôr fabulácie a výmysly ako nejakú zmysluplné analýzy.

Pri súčasnom stupni všeobecných znalostí o prípade sa inak ako konšpirácie a fabulácie nedá nazvať posledná „analytická“ úvaha na tému prípadu vraždy medičky Ľudmily Cervanovej Ľuby Lesnej.

Tak skúsme sa pozrieť na niektoré jej tvrdenia obsiahnuté v texte. Autorka tvrdí, že v marci 2005 jej mal Ján Pješčák na otázku, ako sa pozerá na prípad Cervanová odpovedať nasledovne:

„Myslím, že je ešte predčasné hovoriť pravdu.“

Je zvláštne, prečo by sa Ján Pješčák, ktorý vyšetrovanie dozoroval, mal v roku 2005 takto vyjadrovať o prípade, ktorý sa stal v roku 1976 a vyšetrovaný bol na prelome 70 a 80.rokov. Autorkou spomínaný výrok, je zrejme vytrhnutý z nejakého kontextu, lebo v dokumente režiséra Kirchoffa Pješčák tvrdí, že tento prípad je jasná záležitosť a skutoční vinníci sa len snažia vyviniť.

Absolútnym nezmyslom vyvolávajúcim skôr pobavenie, je autorkino tvrdenie, že Hrmovi potvrdil alibi príbuzný Gustáva Husáka. Pravda je prozaickejšia, alibi mu na jeho šťastie potvrdili dievčatá, ktoré sa Hrmo v inkriminovaný večer neúspešne pokúšal baliť.

Už tradičným evergeenom je polemika okolo cesty Zimákovej zo splavu do Bratislavy.

Lesná ďalej píše:

„Podľa vlastného (Zimákovej) tvrdenia ju policajti niekoľko ráz zavreli do väzby a držali ju vo väzení dovtedy, pokiaľ nesúhlasila s tým, že sa stala sa priamym svedkom vraždy. Preto napokon súhlasila s verziou, ktorú jej podsunuli vyšetrovatelia. Až neskôr si uvedomila, že v deň vraždy bola na povinnom vodáckom splave v Revíšťskom Podzámčí. Keďže všetkých 34 účastníkov splavu jej to potvrdili…“

Zimáková vraví, že ju zavreli a držali ju vo väzbe dovtedy pokým nesúhlasila, že sa stane priamym svedkom vraždy, a preto súhlasila s vyšetrovateľmi podsúvanou verziou. Až neskôr si vraj mala uvedomiť, že v deň vraždy bola na vodáckom splave.

Toto je veľmi nelogické vysvetlenie. Ak si teda mala neskôr uvedomiť, že bola na splave a oznámila to vyšetrovateľom, nebála sa, že ju opäť zavrú? Ak by to bolo tak, ako to povedala a šlo by o konšpiráciu policajtov, ved by ju museli vyhodiť z prípadu ako nespoľahlivú.

Pravda je opäť prozaická. Autorka ignoruje výpovede, podľa ktorých si Pálkovci Zimákovú prvý krát predvolali 19.2.1980. Počas vypočutia Zimáková úplne slobodne povedala, že 9.7.1976 bola na internáte v Mlynskej doline, ale bola za kamarátkou. Keďže kamarátka jej slová nepotvrdila, vyšetrovatelia teda zašli za Zimákovou, ktorá opäť bez nejakého nátlaku svoju výpoveď opravila. Opätovne potvrdila, že bola v daný večer v Bratislave ale priznala, že na inkriminovanej diskotéke. Takže dvakrát potvrdila svoju prítomnosť v hlavnom meste a s potvrdením o svojej účasti na splave prišla až o niekoľko mesiacov neskôr.

Inak, podobným spôsobom, ako sa vyjadrovala Zimáková, argumentuje vo svojom Treste bez zločinu aj Andrej Bán. Prepis dátumu v denníku jednej zo sestier Cohen vysvetľuje slovami, že v dobrej viere opravila dátumy vo svojom denníku, lebo nesedeli s realitou. Takéto vyjadrenia svedčia o tom, že autor si skôr vymýšľa a fabuluje, ako vecne na základe faktov argumentuje.

Podobne ako s púťou Zimákovej zo splavu do Bratislavy je to aj so svedkami z diskotéky v UNIC klube. Sám autor týchto riadkov bol v roku 1989 po skončení strednej školy na letnej aktivite v Ostrave. Na internáte v časti Ostrava Poruba počas aktivity vtedy bývalo zo štyristo ľudí z celého vtedajšieho spoločného štátu a on z nich ako tak poznal zo desať. A niečo podobné je to aj s výpoveďami svedkov z diskotéky v UNIC klube. Je takmer bez šance aby títo svedkovia niečo vedeli, lebo sa zväčša ani nepoznali. Lesná píše, že:

„Podľa týchto výpovedí Cervanová prišla na diskotéku v UNIC klube v internáte Mlynská dolina v sprievode spolužiaka MUDr. Igora B. Prisadli si spolu k ďalším spolužiakom, teda presnejšie k Jurajovi K., Pavlovi V., Eve H., Milanovi B., ktorý tam sedel so svojou kamarátkou Danou J..“

Už len to, že študentka medicíny Cervanová mala ísť v sprievode spolužiaka, ktorý už mal titul MUDr., je logický nezmysel. Ako môže byť vyštudovaný lekár spolužiakom niekoho, kto medicínu ešte len študuje? To len nasvedčuje, že autorka textu píše o niekom inom ako o Cervanovej.

Pokusy Luby Lesnej o spochybnenie prípadu sú podobne ako predchádzajúce pokusy iných pochybovačov založené len na dohadoch, výrokoch vytrhnutých z kontextu a omieľania tých istých mantier. Z rovnakého súdka je aj tých viac 70 pochybení, ktoré mal nájsť Najvyšší súd ČSFR. Ich charakter bol podrobne rozobraný v knihe Kauza Cervanová II a súdy nižšej inštancie sa s nimi už dávno vysporiadali. No ani to nebráni obhajcom vrahov a spochybňovačom neustále nimi šermovať.

Je právom každého si zakonšpirovať, no problém je ak s takými svojimi úvahami dostane priestor v médiách, ktoré majú ambíciu stať sa mienkotvornými. A to je prípad aktuality.sk


Martin Šaro,   29 May 2018