Anton Petrák - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 17.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Anton Petrák

Anton Petrák bol vojak - generálmajor vo výslužbe. Počas svojho života sa stretol s vojnou, komunistickou perzekúciu a väzením, ale aj s britskou kráľovnou. S ňou dokonca päťkrát.


Anton Petrák

Ing. Anton Petrák gen. mjr. v.v. (* 14. apríl 1912, Viedeň - †7.február 2009, Ružomberok) bol absolventom Vojenskej akadémie v Hranicích na Morave a do roku 1939 slúžil v predvojnovej Česko-Slovenskej armáde. V období konferencie v Mníchove, počas ktorej sa rozhodovalo o Česko-Slovensku velil rote protiankových zbraní v petržalskom pohraničí. Po Viedenskej arbitráži a vzniku vojnového Slovenského štátu keď Slovensko prišlo o Petržalku, Devín a južnú časť Slovenska, odmietol slúžiť v slovenskom vojsku a spoločne s ďalšími Čechmi a Slovákmi odišiel do zahraničia, aby sa zapojil do odboja.

Petrák šiel tzv. južnou cestou cez Maďarsko, Juhosláviu, Grécko, Turecko a Sýriu a cez Stredozemné more do Francúzska. V meste Agde vstúpil do 1.čs. divízie, ktorej velil generál Viest. Po páde Francúzska sa so zbytkom divízie presunul do Veľkej Británie. Po zriadení 1.čs.zmiešanej brigády v Cholmondeley pri Chesteri v hrabstve Cheshire v auguste 1940 bol zaradený ku batérii kanónov proti útočnej vozbe (KPÚV). Požiadal o preloženie ku parašutistom, avšak jeho mimoriadna fyzická odolnosť a pedagogické schopnosti ho predurčili pre iné funkcie. Štábnym kapitánom Jaroslavom Šustrom bol vytipovaný pre veľmi zodpovedné poslanie - výcvik budúcich parašutistov.

Ako inštruktor bol Anton Petrák zaradený k výcvikovej sekcii „Zvláštnej skupiny D 1“. oddelenie (ofenzivneho) II. odboru v Londýne, ktorá mala za úlohu vykonávať praktický výcvik parašutistov v prípravnom období pred vlastnou operáciou. Výcvik sa realizoval vo výcvikových staniciach (STS - Special Training Schools) britskej SOE (Special Operations Executive). Začiatkom roku 1942 absolvoval Petrák kurs Company Commandos School a kurz útočného boja. Petrákovo meno sa predovšetkým spája s STS 25 v škótskom Traigh House, ktorá se z rozhodnutia britských orgánov stala hlavným výcvikovým strediskom československých parašutistov v útočnom boji na pôde. K tomuto stredisku bol od júla 1942 nadporučík Anton Petrák na žiadosť britskej strany pridelený ako tlmočník, styčný dôstojník a súčasne inštruktor, neskôr veliteľ kurzu útočného boja. Až to apríla 1943 pôsobil ako styčný dôstojník u SOE a osobne sa podieľal na vycvičení celej druhej vlny našich paravýsadkárov. V této činnosti pokračoval od jari do 1943 i na STS 1 v Brockhallu u Northamptonu, kam se Čechoslováci presunuli. V roku 1944 sa vrátil späť k Česko-Slovenskej obrnenej brigáde, kde prevzal funkciu veliteľa brigádnej roty doprovodných zbraní (RDZ).

Vylodenia v Normandii sa čs.obrnená brigáda nezúčastnila kvôli obmedzeným možnostiam na jej prípadné doplnenie. Na žiadosť jej príslušníkov ju však spojenecké velenie nasadilo do obliehania severofrancúzskeho mesta Dunkerque, kde sa nachádzala nacistická posádka o sile asi 12 000 mužov, a ktoré sa pred tým neúspešne pokúšali dobyť Kanaďania. Ešte tesne predtým, v čase, keď na Slovensku vypuklo povstanie, jeho jednotka prešla pod velenie Bernarda Lawa Montgomeryho. Boje pri Dunkerque trvali až do marca 1945.




V tom čase už ale zraky upierali ku 3.armáde Georgea Smitha Pattona, ktorá mierila do Česko-Slovenska. Žiadosť veliteľa brigády o pridelenie brigády do zväzkov Pattonovej armády, čím by sa čs.vojaci dostali do Česko-Slovenska, však bola zamietnutá. Napriek tomu sa asi 140 vojakov pod velením podplukovníka Alojsa Sítka pripojilo k Pattonovi. Samotného Petráka zastihol koniec vojny pri Dunkerque. Do Československa sa dostal niekedy v polovici mája 1945.

Po návrate do oslobodeného Česko-Slovenska dostal miesto veliteľa práporu v Hodoníne. Bol vyslaný na štúdiá na Vysokej škole vojenskej v Prahe, čo ho do budúcna predurčovalo k vysokým funkciám v Česko-Slovenskej armáde. Potom nastúpil ku útvaru v Žatci. Po februári 1948 bola jeho kariéra Antona Petráka nútene ukončená. Bol predvolaný na vypočúvanie na hlavný štáb a onedlho musel nastúpiť na trojmesačnú dovolenku. Armádu musel v roku 1949 ako dôstojník nebezpečný novému režimu opustiť.

Už v septembri 1949 bol zatknutý a v marci následujúceho roka prevezený do tábora nútených prác (TNP) na Mírove. Svojim hrdým vystupovaním, ktoré nezmenili ani mesiace vezenia sa stal terčom šikanovania a mučenia zo strany dozorcov, ktorí ho neúspešnom úteku skoro ubili na smrť. O tom, ako vnímali vtedy Antona Petráka jeho spoluväzni, svedčí dve jeho prezývky, ktoré od nich dostal: „parašut“ a „vlastenec“. Po prepustenia z TNP prešiel niekoľkými podradnými zamestnaniami.

V júni 1958 bol Anton Petrák opätovne zatknutý a Krajský súd v Bratislave ho dňa 25. 3. 1959 odsúdil vo vykonštruovanom procese s tzv. Karvašovou skupinou na päť rokov za velezradu. V máji 1960 bol vďaka amnestii prepustený na slobodu. Dôvodom bolo spoluautorstvo listu, ktorý vtedajší najvyšších štátnych a straníckych predstaviteľov informoval o pomeroch v TNP Mírov.

Po prepustení z väzenia sa Anton Petrák usadil v Bratislave. Po zmene režimu koncom roka 1989 bol rehabilitovaný a postupne povýšený až do hodnosti generálmajora. Keď došlo v januári 1993 k rozdeleniu Česko-Slovenska, dostal sa do čela Československé obce legionárske na Slovensku. Funkciu čestného predsedu vykonával do konca svojho života. 28.októbra 1990 bol povýšený do funkcie generálmajora. Zomrel 7.februára.2009 vo vojenskej nemocnici v Ružomberku.

S Antonom Petrákom je spojená zaujímavosť. Vo svojom živote sa niekoľkokrát stretol s britskou kráľovnou Alžbetou II. Prvý krát tomu bolo v roku 1943 na veľkej party vo Westminsterskom paláci.

Mala vtedy iba sedemnásť rokov a bola úžasná. - povedal generál Petrák vo svojom poslednom rozhovore pre denník Pravda.

Posledný krát to bolo v októbri 2008 pri jej návšteve Slovenska.


Pamätná tabuľa na Antona Petráka v Bratislave.

VYZNAMENANIA

  • 12. kríž obrany štátu ministra obrany Českej republiky.
  • Československý a britský vojnový kríž, ktorý mu udelil generál Mongomery
  • 1996 - Rad britského impéria MBE
  • 1996 - Rad Ľudovíta Štúra II. stupňa.
  • 2003 - Rad bieleho leva vojenská skupina I.triedy
  • Rad čestnej légie - francúzske vyznamenanie udelené pri príležitosti 60. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii

Martin Šaro,   15 May 2017