Anton Tkáč - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 22.október 2017 - kalendarium

Anton Tkáč

Anton Tkáč bol vynikajúcim dráhovým cyklistom - šprintérom. V disciplíne šprint sa stal olympijským víťazom a trojnásobným majstrom sveta.


Anton Tkáč

Anton Tkáč (* 30. marec 1951, Lozorno - ) sa k bicyklu dostal ako trinásťročný. Doslova a do písmena, ak naň raz vysadol, bol problém ho z neho dostať. Na bicykli presedel celé dni, pričom v uličných pretekoch porážal ďalších chlapcov.

Bol tu však problém, lepšie povedané dilema. O priazeň budúceho olympijského víťaza sa uchádzal ďalší šport a hneď kráľovský – ľahká atletika. Nakoniec mu pomohol jeho učiteľ Safko, ktorého Anton Tkáč nechcel sklamať. Safko chlapcovi povedal: „Ak ťa viac baví bicykel, skús to. Vrátiť sa môžeš vždy“. V tomto momente delilo Antona Tkáča od vrcholu cyklistického rebríčka nejakých desať rokov mučivého trápenia v cyklistickom sedle.

Anton Tkáč reprezentova Česko-Slovensko na svetovom podujatí prvý krát keď mal 19 rokov. V roku 1970 sa konali majstrovstvá sveta v anglickom Leicestri. Mladý talent zo Slovenska vybojoval pre svoju krajinu bronzovú medailu v disciplíne „Pevný kilometer“ (Kilometer s pevným štartom). Delil sa však o ňu s reprezentantom Sovietskeho zväzu Sergejom Kravcovom.

Prišla olympiáda 1972 v Mníchove. Čakalo sa, čo mladý talent predvedie. Žiaľ prišiel neúspech, pod ktorý sa podpísali zdravotné problémy, konkrétne bolesť v bedrovom kĺbe. Kolegom v družstve sa za neúspech ospravedlňoval. Po príchode do vlasti sa s nevydarenou olympijskou premiérou vyrovnával ešte veľmi dlho. Nevzdal to, a pustil sa do tréningu, pričom sa začal špecializovať na šprint.

V roku 1974 sa majstrovstvá sveta v cyklistike konali v Montreale, ktorý mal byť dejiskom nasledujúcich letných olympijských hier. Anton Tkáč už naplno preukázal svoje kvality a prebojoval sa až do finále, v ktorom ho čakal premožiteľ v tom čase fenomenálneho Francúza Daniela Morelona Sergej Kravcov. Finále muselo byť pre dážď preložené na nedeľu. V ňom nakoniec Anton Tkáč svojho súpera porazil 2:1, pričom o víťazovi musela rozhodnúť cieľová fotografia. Tkáč tak vybojoval svoj prvý dúhový dres pre majstra sveta.




Potom už prišla olympiáda v 1976 v Montreale. Anton Tkáč sa po tuhom boji s reprezentantom východného Nemecka Hansom-Jürgenom Geshkem prebojoval do finále, v ktorom sa postavil do cesty mnohonásobnému majstrovi sveta a trojnásobnému olympijskému víťazovi Francúzovi Danielovi Morelonovi. Keďže Montreal je frankofónny, sympatie divákov boli prevažne na jeho strane. Víťazné ovácie však nakoniec zožal Anton. Vyspelé publikum fandilo dobrému športu. V tom istom roku pridal Tkáč ku olympijskému zlatu aj druhý titul majstra sveta (MS 1976 v Ostuni, Taliansko).

Z majstrovstiev sveta 1977, ktoré sa konali vo Venezuele odišiel Tkáč bez medaily. Ušla sa mu iba tá nepopulárna „zemiaková” za štvrté miesto. V roku 1978 sa majstrovstvá sveta konali v Západnom Nemecku (Nemecká spolková republika). Anton Tkáč opätovne triumfoval a pridal tak tretí titul majstra sveta. Vo štvrťfinále zdolal vychádzajúcu hviezdu dráhovej cyklistiky východného Nemca Hesslicha a v semifinále a finále aj ďalších jeho reprezentačných kolegov, Dreschera a Raascha. Čas sa však nedá oklamať a do popredia sa tlačila nová generácia šprintérov.

Majstrovstvá sveta 1979 v holandskom Amsterdame Tkáča nepotešili. Nepodarilo sa mu dokonca prebojovať ani do semifinále. Rok 1980 a olympiáda v Moskve mali byť Tkáčovou rozlúčkou s vrcholovým športom. Do Moskvy pricestoval výborne pripravený avšak s rôčikmi na krku. Prebojoval sa do semifinále, v ktorom sa v malej obmene odohrala repríza z finále v Montreale. Proti Tkáčovi sa postavil Yave Cahard, ktorého netrénoval nikto iný ako Tkáčov finálový súper z Montrealu Daniel Morelon. Cahard vyhral v troch jazdách, pričom v rozhodujúcej už triumfovala mladosť a dostatok síl. V súboji o 3.miesto sa Tkáč postavil proti domácemu Sergejovi Kopylovovi. V prvej jazde bol Tkáč Kopylovovi vyrovnaným súperom. Prehral len tesne aj napriek tomu, že Kopylov špurtoval na svoju dobu dobu nevídane (svoje aj urobil materiál, z ktorého bola dráha v Krylatskom postavená. ). V druhej jazde, v ktorej Kopylov špurtoval v historickom rekorde, však už Tkáč nestačil. Sám to už len lakonicky okomentoval: „Na taký šprint som už trochu pristarý“. S dráhou sa ale rozlúčil čestne.

V rokoch 1976 a 1978 vyhlásili Antona Tkáča za športovca roka. Pri vyhlasovaní najlepších slovenských cyklistov 20.storočia sa umiestnil na prvom mieste.

Po skončení pretekárskej kariéry sa Anton Tkáč trénoval mládež v Dukle Trenčín aj československú reprezentáciu. Neskôr sa stal funkcionárom. V rokoch 2001 až 2011 bol Anton Tkáč prezidentom Slovenského cyklistického zväzu (SCZ). Od roku 2001 do roku 2008 bol členom výkonného výboru Slovenského olympijského výboru (SOV).

O tom, čo je potrebné pre úspech Tkáč sám vravieval „Prvým predpokladom je mať svoj šport nesmierne rád, pretože silné puto ku športu pomáha prekonávať drinu a všetky nástrahy. A ja som sa naučil na tom svojom železnom tátošovi sa trpieť, tak, že mi to pôsobilo potešenie a radosť. A potrebná bola aj pevná vôľa.“ Na svojich trénerov rád spomínal, na všetkých, na Kleštinca, Stiassneho, Puklického, Škvareninu aj Žáka. Všetci ho svojím spôsobom obohatili.

Významné úspechy

  • olympiáda 1976 v Montreale - zlatá medaila
  • majstrovstvá sveta 1974 Montreal - zlatá medaila
  • majstrovstvá sveta 1976 Ostun - zlatá medaila
  • majstrovstvá sveta 1978 - zlatá medaila
  • olympiáda 1980 - štvrté miesto
  • Športovec roka 1976 a 1978

Jakub Hlohoš,   05 Jun 2017