Augustín Malár - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 22.október 2017 - kalendarium

Augustín Malár

Augustín Malár bol vojak, generál, veľmi schopný veliteľ a stratég, ktorý bol medzi svojimi podriadenými obľúbený. Ku koncu II.svetovej vojny sa aj z titulu svojho postavenia a funkcie dostal do vysokej hry, ktorá sa mu napokon stala osudnou.


Augustín Malár

Augustín Malár bol kadetom v c.a k. armáde, príslušníkom čs.légií v Taliansku, príslušníkom predmníchovskej čs.armády a po 14.marci 1939 aj armády Slovenského štátu. Patril medzi najschopnejších dôstojníkov slovenskej armády. Velil Rýchlej divízii na východnom fronte a počas tohoto velenia obdržal nemecký Rytiersky kríž. Neskôr velil aj tzv. Východoslovenskej armáde s veliteľstvom v Prešove.

MLADOSŤ

Augustín Malár (* 18. júl 1894, Reitern, Rakúsko – † ? 1945, pravdepodobne Sachsenhausen, Nemecko) sa narodil do slovenskej rodiny, ktorá v tom čase kvôli práci pobývala v Hornom Rakúsku. Veľmi skoro sa však vrátila na Slovensko, do obce Stará Turá pri Trenčíne, kde Augustín Malár žil až do roku 1906. V tom roku ukončil ľudovú školu a začal študovať na gymnáziu v Skalici a neskôr aj v Šoproni (Maďarsko).

Pronárodné cítenie sa u mladého chlapca začalo prejavovať už v puberte. V roku 1914 sa Malár, ako čerstvý maturant veľmi nelichotivo vyjadroval o následníkovi rakúsko-uhorského trónu Františkovi Ferdinandovi, na ktorého bol spáchaný atentát. Svoje extempore doplnil o spev piesne Hej, Slováci. Tieto a podobné výčiny mu na jeseň toho istého roku vyniesli zatknutie a odsúdenie na sedem mesiacov väzenia.

SVETOVÁ VOJNA A ČS.LÉGIE

V tom čase už bol poslucháčom evanjelickej teologickej akadémie v Bratislave. No keďže Svetová vojna už bola v plnom prúde, Malár bol odvedený do armády a koncom roka ako kadet rakúsko-uhorskej c a k armády odišiel na východný front do vojny proti Rusku. Bol to začiatok jeho životnej dráhy v profesii, v ktorej sa prejavil ako schopný odborník. Na jar 1916 roku bol Malár prevelený na taliansky front. Po polroku padol do zajatia. Medzi zajatcami českého a slovenského pôvodu však prišiel do kontaktu s ideou československého štátu, ktorú sú osvojil. Vo februári 1918 vstúpil do čs.légií, ktorých jedna časť sa formovala na území Talianska. Získal hodnosť poručíka a slúžil v pešom pluku č.34, ktorý sa zúčastnil tvrdých bojov na masíve Monte Baldo s cieľom udržať strategickú kótu Doss Alto. Po skončení Veľkej vojny sa v decembri 1918 so svojím plukom vrátil do novovzniknutého československého štátu. No kľud zbraní ešte nenastal. Bolo potrebné zabezpečiť územnú celistvosť nového štátu a z územia Slovenska vyhnať maďarské komunistického jednotky Bélu Kuna. Malár sa v bojoch osvedčil a v roku 1920 vstúpil do vznikajúcej čs. armády v hodnosti kapitána.




KARIÉRA V PREDMNÍCHOVSKEJ ČS. ARMÁDE

Na začiatku svojej vojenskej kariéry v armáde nového štátu si Malár, rovnako ako aj ďalší bývalí legionári, ktorí sa rozhodli ostať v armáde, musel doplniť vojenské vzdelanie. V rokoch 1920 – 1921 absolvoval štúdijný pobyt na prestížnej francúzskej vojenskej škole École spéciale militaire de Saint-Cryve. V rokoch 1927-1930 absolvoval štúdium na Válečnej škole v Prahe. Po jej absolvovaní začal Malár stúpal na hodnostnom rebríčku, nakoľko do začiatku 30.rokov dosiahol len hodnosť štábneho kapitána. Podľa niektorých zdrojov hodnostne nepostupoval vďaka svojim proslovenským náladám, čo vyvolávalo nedôveru u českých nadriadených. Tento problém sa týkal viacerých dôstojníkov slovenského pôvodu. Tu je treba pripomenúť, že 1.čs. republika bola budovaná na idei čechoslovakizmu a to sa odzrkadľovalo aj v armáde. V predmníchovská čs.armáda sa aj z týchto dôvodov vyznačovala malým počtom vyšších dôstojníkov slovenskej národnosti. Do konca 30.rokov to na hodnosť generála dotiahol iba jediný Slovák - Rudolf Viest. V hodnosti podplukovníka bol okrem Ferdinanda Čatloša aj Augustín Malár.

V roku 1935 bol Augustín Malár prevelený do Vojenského zemepisného ústavu v Prahe. V čase mníchovskej krízy a vyhlásenia slovenskej autonómie však už pôsobil na ministerstve národnej obrany. Aj napriek svojím slovenským vlasteneckým názorom bol však stále oddaný myšlienke spoločného štátu. Dokonca podpísal memorandum, v ktorom zastánci spoločného štátu – tzv. čechoslovakisti varovali poslancov Slovenského snemu pred vyhlásením samostatnosti. No udalostiam už nebolo možné zabrániť.

V SLOVENSKEJ ARMÁDE

14.marca 1939 bol vyhlásený samostatný Slovenský štát a Malár sa napriek nesúhlasu s rozpadom spoločného štátu dal mu plne k dispozícii. Keďže mal ako jeden z mála vysokých dôstojníkov slovenskú národnosť, dalo sa predpokladať, že bude zastávať významný armádny post. 15.marca 1939 zložil prísahu a stal sa veliteľom VI.zboru v Spišskej Novej Vsi.

Okrem velenia zboru mal Malár aj zodpovednosť za obranu východného Slovenska a svoje schopnosti musel dokázať prakticky ihneď, keďže krátko po vzniku štátu prenikli z priestoru Podkarpatskej Rusi na Slovensko maďarské jednotky. V krátkej tzv. Malej vojne riadil obranu a zorganizoval aj protiútok. Dostalo sa mu všeobecnej popularity a povýšenia do hodnosti plukovníka generálneho štábu.

Malár sa ako veliteľ 3.pešej divízie zapojil aj do vojny proti Poľsku. Počas invázie sa prejavil ako schopný veliteľ a iniciatívny taktik Jeho veliteľské kvality si všimli aj nemeckí kolegovia, a ocenili ho vyznamenaním Železný kríž II.triedy. Neskôr velil 1.pešej divízii a Vysokej vojenskej škole v Bratislave.

NA VÝCHODE

Slovenská armáda sa po boku Wehrmachtu zapojila do útoku proti Sovietskemu zväzu. Malár velil 2.pešej divízie, po reorganizácii slovenského vojska sa stal veliteľom Zaisťovacej divízie, ktorej príslušníci pôsobili na území Bieloruska a Ukrajiny. V tomto období na týchto územiach ako aj v Pobaltí začali pôsobiť nemecké Einsatzkommandá a komandá lotyšských a ďalších kolaborantov, ktoré likvidovali židovské obyvateľstvo. Slovenská Zaisťovacia divízia sa týchto akcií nezúčastňovala, aj keď v novembri 1941 podnikla niekoľko protipartizánskych akcií. Koncom novembra 1941 sa Malár stal veliteľom Rýchlej divízie. Zanedlho sa začala protiofenzíva Červenej armády pod Moskvu.

Červená armáda počas svojej ofenzívy zatlačila vojská Osi na všetkých miestach východného frontu. Rýchla divízia sa v tom čase nachádzala v priestore Golodajevky. 1.decembra 1941 prišiel od XIV.pancierového zboru rozkaz ustúpiť na novú líniu obrany asi kilometer západne od rieky Mius. Krátko na to na divíziu dopadol nápor sovietskej ofenzívy. Boje vyvrcholili na konci decembra počas vianočných sviatkov. Sovieti, ktorí na Rýchlu divíziu útočili v sile troch streleckých divízií, mali šesť až sedemnásobnú prevahu. Napriek tomu sa slovenským vojakom podarilo útokom odolať a obrana na úseku Rýchlej divízie nebola prelomená. Malár tak v prospech Osi dosiahli významný obranný úspech a 1.januára 1942 bol povýšený, vo februári 1942 mu Nemci udelili Rytiersky kríž Železného kríža, v máji 1942 odovzdal velenie Rýchlej divízie generálovi Turancovi a vrátil sa na Slovensko. Stal vojenským atašé na slovenských ministerstvách v Ríme, Budapešti a nakoniec v Berlíne.

KOKETOVANIE S ODBOJOM

V máji 1944 sa Malár stal veliteľom armádneho zboru v Prešove a v júli aj veliteľom celej tzv. Východoslovenskej armády. V tom čase však už koketoval s odbojom. Minister obrany Ferdinand Čatloš Malára informoval o navrhovanom protinemeckom povstaní a zachovaním slovenskej štátnosti. Ale v plnom prúde už boli aj prípravy iného povstania, na ktorého čele z poverenia čs.exilového prezidenta Beneša stál veliteľ vojenského ústredia (VÚ) SNR (Slovenská národná rada) Ján Golian. A predstavitelia SNR s Malárom ako veliteľom tzv. Východoslovenskej armády počítali tiež. Dve divízie jeho armády boli dislokované v priestore Karpatských priesmykov na severe východného Slovenska a podľa plánu mali otvoriť priesmyky prenikajúcej Červenej armáde.

No 3.augusta 1944 obdržal Malár rozkaz o podriadení Východoslovenskej armády pod nemeckú armádnu skupinu Severná Ukrajina. O týždeň neskôr si ho Nemci povolali na jej veliteľstvo do Užhorodu, kde mu ostro vytkli benevolenciu voči pôsobeniu „banditov“ na jeho území, ktoré mal pod kontrolou a ich podporu. Tieto a následné udalosti dávali tušiť, že generál je zrejme zapletený do nejakej protinemeckej činnosti a preto je potrebné ho mať pod dohľadom. Udalosti naberali rýchly spád. Na Slovensku aktivizovali svoju činnosť partizánske skupiny s podporou sovietskych poradcov a Nemci sa rozhodli zasiahnuť.

STÁŤ! ČELOM VZAD!!

29.augusta 1944 začal nemecký Wehrmacht obsadzovať Slovensko. Ako reakciu na túto okupáciu vydali VÚ signál Začnite s vysťahovaním. Šlo o povel k začiatku ozbrojeného povstania riadeného z Banskej Bystrice a podporovaného z Londýna a Moskvy. No aj napriek tomu, že VÚ s Malárom a jeho zástupcom Talským počítalo, stalo sa niečo pre mnohých nečakané.

Malár, ktorý chápal, že vojenský stret s Nemcami je nevyhnutný, avšak podľa vlastnej mienky v daný okamih aj krajne nevýhodný, predniesol 30.augusta z Prezidentského paláca podivný prejav, v ktorom vyzval všetkých poslucháčov, aby zastavili všetky vojenské akcie a vrátili sa späť do kasární. Povstanie malo byť podľa jeho slov unáhlené.

„Keď vám môžem úprimne radiť, tak vám volám: Stáť! Čelom späť! Pochod do materinských posádok, k svojim jednotkám! Všetko je prenáhlené, nepremyslené ... Sme malý národ, vyčkajme teda disciplinovane a kľudne vývoj a ukončenie vecí. Prečo teda nečakať až veci samy dozrejú, a potom jednotne, okolnostiam primerane, všetci za jeden povraz ťahať. Tak káže zdravý pud sebazáchovy malého národa.... Na čo nám je revolúcia, mládenci? Kto nám čo robí?...“

A priamo vojakom Východoslovenských divízií ešte adresoval slová:
„Vám moji kamaráti, ktorým priamo velím, (...) posielam svoj veliteľský pozdrav s tým, aby ste mi stopercentne verili a držali sa len mojich rozkazov. Na stráž!!“

Jeho prejav zmiatol celý rad dôstojníkov a vojakov. Do slovenských jednotiek vniesol neistotu, váhanie a zárodky morálneho rozkladu. A Nemcom bolo jasné, že Malár s tým odbojom predsa len niečo má.

Po tomto prejave odletel Malár do Prešova k svojim jednotkám. Po prílete na letisko v Nižnej Šebastovej ho Nemci zaistili.

KONIEC

Malár mal byť prevezený do zajateckého tábora Kaisersteinbruch v Rakúsku a neskôr do pevnosti Königstein v Sasku. Najskôr sa k nemu nemeckí vyšetrovatelia chovali slušne. No keď bolo povstanie potlačené a postupne pribúdali informácie z výsluchov čelných predstaviteľov povstania, začala im byť jasnejšia jeho úloha napríklad v Čatlošovom pláne prevratu. Malárovi nepomohla ani nemecká manželka, ani Rytiersky kríž. U Nemcov bol zapísaný ako zradca. Bol prevezený do Hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu, kde bol zbavený vojenskej hodnosti a vyznamenaní. Predpokladá sa, že bol popravený. Dátum jeho smrti bol úradne stanovený na 28.február 1945.

Augustín Malár mal mladšieho brata Jána Malára, ktorý sa zúčastnil Slovenského národného povstania a velil IV.taktickej skupine.

použité zdroje:
Armáda Slovenského štátu 193-1945, Extra Válka - Vojska, Sešit č.20
Historická revue 9/2011

Martin Šaro,   30 Jun 2017