Bohumil Golian - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 19.január 2018 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Bohumil Golian

Slovensko bolo okrem vynikajúcich futbalistov a hokejistov obdarené aj ďalšími vynikajúcimi športovcami. Súčasná generácia slovenských volejbalistov sa svojimi výkonmi snaží sa vyrovnať svojim predchodcom, ktorí ešte v 60.rokoch minulého storočia v drese Česko-Slovenska dosiali vynikajúce výsledky na svetových a európskych kolbištiach. Medzi nimi žiaril Bohumil Golian.
Bohumil Golian

Rodisko Bohumila Goliana (*25. marec 1931, Moštenica - † 11.januára 2012, Bratislava) je volejbalu zasvätené. Paradoxne, dedinka leží v doline, a celý volejbalový ruch sa dial na jedinej rovnej ploche v okolí. Na nej vyrástlo pieskové volejbalové ihrisko, na ktorom sa striedali muži, ženy, deti aj tí skôr narodení. Medzi nimi aj malý Bohumil, ktorý si medzi kosením trávy odskočil zahrať volejbal. Moštenica tak položila základy budúceho volejbalového majstra sveta.

V roku 1946 odišiel do Ružomberka študovať priemyselnú školu textilnú. Športovať neprestal, skôr naopak. Začal pôsobiť na vyššej úrovni a do športovania sa mu votrel odborný dozor. V Ružomberku trochu koketoval s ďalším kolektívnym športom - basketbalom. Neskôr, keď odišiel do Bratislavy, zaskakoval v jednom basketbalovom družstve. Celkove však vyhral volejbal.

V roku 1954 sa Golian presunul z Čiech, kde si v druholigovom PDA Znojmo odkrútil vojenčinu, do Bratislavy. Začal hrávať za Červenú hviezdu. V roku 1955 sa stal hráčom Slávie VŠ Bratislava a klub sa aj jeho pričinením prepracoval do špičky Česko-Slovenska.

V roku 1954 dostal Golian pozvánku do reprezentácie a odštartoval tak 13 ročnú veľmi úspešnú kariéru, počas ktorej zaznamenal mimo iného striebornú (Tokio 1964) a bronzovú (Mexiko City 1968) medailu z olympijských hier. Najmä v Tokiu boli čs.volejbalisti ku zlatu veľmi blízko. Sovietsky zväz sa stal olympijským víťazom len vďaka lepšiemu pomeru setov. Druhá jeho olympiáda bola vo veku 37 rokov jeho rozlúčkou s reprezentačnou kariérou. Čechoslováci sa v riedkom mexickom vzduchu trápili a celkovo obsadili tretie miesto. Opäť len vďaka horšiemu pomeru setov. Golianovi sa však dostalo veľkej cti byť vlajkonosičom výpravy pri slávnostnom otvorení hier.




Okrem dvoch olympijských medailí mal Bohumil Golian vo svojej zbierke aj dva tituly majstrov sveta (1956, 1966), dve strieborné medaily z majstrovstiev sveta (1960, 1962). V roku 1958 získalo Česko-Slovensko na majstrovstvách Európy zlato a v roku 1967 striebro. Golian bol pri oboch úspechoch.

Po olympiáde v Mexiku dostal Golian povolenie pôsobiť v talianskom Bari, kde hral až do svojej štyridsiatky. Súčasne pôsobil aj ako tréner tímu. Bol to začiatok jeho trénerskej, metodickej a funkcionárskej dráhy, počas ktorej pôsobil aj v Stredisku vrcholového športu, ale aj ako odborný asistent na Katedre hier Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave, kde si urobil doktorát (CSc.). Pôsobil vo funkcii podpredsedu Slovenského ústredného výboru Československého zväzu telesnej výchovy, bol riaditeľom vydavateľstva ŠPORT, čestným členom Slovenského olympijského výboru ako aj členom výboru Slovenskej olympijskej akadémie.

Na vtedajšiu dobu sa mu dostalo uznávaných ocenení. Golian sa postupne stal majstrom športu, zaslúžilým majstrom športu. Prezident mu prepožičal štátne vyznamenanie - Za vynikajúcu prácu (za titul majstra sveta 1966 v Prahe) a Za zásluhy o výstavbu (celoživotný podiel na rozvoji športu). Jeho práca v olympijskom hnutí tiež neostala nepovšimnutá. V roku 2006 mu Medzinárodný olympijský výbor udelil Medailu Pierra de Coubertina (po Hilde Múdrej ako druhému Slovákovi) a Slovenský olympijský výbor mu o rok neskôr udelil Zlaté kruhy SOV. Na začiatku roku 2012 mu prezident Gašparovič udelil Rad Ľudovíta Štúra 1.triedy.

Martin Šaro,   13 Dec 2017