Ján Starší - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 16.november 2018 - kalendarium

Ján Starší

Pri hokejových osobnostiach pochádzajucich zo Slovenska nesmieme opomenúť úspešného hráča, trénera, funkcionára a pedagóga Jána Staršieho.

Ak sa vám projekt webslovensko páči, budeme rádi ak ho podporíte nejakou finančnou čiastou. Jej výšku necháme na vás.

IBAN: SK 86 1100 000 000 293 528 4140

č.účtu: 293 528 4140/1100 (Tatra banka)

bic/swift: TATRSKBX

variabilný symbol: 20180528

Ján Starší




Z éry spoločného štátu Čechov a Slovákov sa iba jedinému slovenskému hokejistovi dostalo pocty byť vlajkonosičom štátnej športovej výpravy na otváracom ceremoniály zimných olympijských hier. Bol to práve Ján Starší (* 17. október 1933, Sokolče (dnes už neexistujú)), ktorý na olympiáde v Sqauw Walley 1960 držiac vztýčenú štátnu vlajku priviedol športovú výpravu Česko-Slovenska na štadión.

Kto by chcel dnes nájsť dedinku Sokolče, musel by sa ponoriť na dno priehrady Liptovská Mara. Dedinka padla za obeť veľkému dielu, okrem toho však stihla dať Slovensku aj niekoľko zaujímavých osobností, z ktorých vynikajú najmä dve hokejové. Prvou je dnes už takmer legendárny Stan Mikita, ktorý sa stal hviezdou zámorskej NHL. Tou druhou je Ján Starší , ktorý sa neskôr spolu s Karlom Gutom stal najúspešnejším hokejovým trénerom Česko-Slovenska.

Ján Starší počas svojej kariéry obliekal dres troch klubov. S hokejom začínal na Liptove v drese ŠK Liptovský Mikuláš. Svoje najlepšie hokejové roky prežil v Slovane Bratislava, z ktorého si v rokoch 1954-1956 odskočil do Sparty Praha. V československej lige strávil celkove 14 sezón (premiéra v sezóne 1952/53). V Slovane Bratislava hrával spoločne s Karolom Fakom a Júliusom Černickým. Do povedomia sa dostal pokrik - „Starší, Fako, Černický - títo hrajú technicky“.

Česko-Slovensko reprezentoval celkovo 73-krát. Na majstrovstvách sveta hral 4-krát a iba raz sa nevracal domov bez medaily. V premiére roku 1958 to bola nepopulárna „zemiaková medaila“ za štvrté miesto. V roku 1959 získal bronzovú medailu, rok 1961 m priniesol striebro a titul majstra Európy a svoju malú zbierku hráčskych medailí zavŕšil roku 1963 ziskom bronzovej medaily. Starší reprezentoval aj na spomenutých ZOH 1960, hokejisti obsadili štvrté miesto.

Popri svojom hráčskom pôsobení sa venoval aj štúdiu na Fakulte telesnej výchovy a športu v Prahe, pričom po skončení štúdií nastúpil na fakulte ako pedagóg. Postupne dosiahol titul docenta. Svoje teoretické vedomosti mohol uplatniť ako tréner pri reprezentačnom mužstve.

Ján Starší vytvoril s Čechom Karlom Gutom úspešnú trénerskú dvojicu. Z ich vzájomnej spolupráce vzišli dva tituly majstrov sveta pre Česko-Slovensko a najmä veľmi úspešný rok 1976.




Prvým a hneď tým najvýznamnejším hokejovým podujatím roka 1976 bol olympijsky hokejový turnaj v Innsbrucku. Po úvodnom víťazstve nad Fínskom 2:1 ochorela väčšina hokejových reprezentantov na chrípku. Tá poznačila najmä zápas s Poľskom, ktorý naši vyhrali 7:1, avšak pri dopingovej skúške diagnostikovali Františkovi Pospíšilovi kodeín ako dôsledok naordinovaných liekov proti chrípke. Výsledok bol zmenený na 0:1, pričom body sa Poľsku nezarátali. Naši sa napriek zdravotným ťažkostiam úspešne dopracovali ku poslednému zápasu proti Sovietskemu zväzu, kde mali stále šancu na zlato. V rozhodujúcom súboji viedli 2:0 ale v druhej tretine nedokázali využiť presilovku 5:3. Sovieti do konca tretiny vyrovnali a zdalo sa, že v poslednej tretine našich „zválcujú“. Nestalo sa. Osem minút pre koncom sa naši gólom Nováka ujali vedenia. Štyri minúty pred koncom však Sovieti vyrovnali a za ďalších 24 sekúnd strelili ďalší gól, ktorým strhli vedenie a víťazstvo na svoju stranu. Strieborná medaila však mala vysokú hodnotu.

Jednou z pozitív tohto roka bolo aj to, že sa tréneri odhodlali po štvorročnej pauze Vlada Dzurillu. Ján Starší si na tento moment po trinástich rokoch zaspomínal pre TIP takto:

Vtedy zavážili vyložene rozumové argumenty, ktoré vyplynuli z dlhodobého budovania reprezentácie a teda aj dlhodobého poznania Dzurillu. Neváhali sme ho preto vytiahnuť po štvorročnej prestávke. V lige, v drese Brna, chytal vynikajúco a tak sme boli presvedčení, že obdobné výkony podá aj v reprezentácii. Bola to výnimočná situácia, čo napokon potvrdzuje fakt, že do týchto dní sa čosi podobné nevyskytlo a myslím, že ani tak rýchlo nevyskytne.

Ján Starší videl do budúcnosti. Chápal, že tréningový proces je potrebné overovať praxou, pričom dôležitý bol najmä kontakt s kanadsko-americkým hokejom, čo sa v Česko-Slovensku po úspešnom roku 1976 trocha zanedbalo. Staršieho prácu ocenili aj v zámorí. Počas spomenutého Kanadského pohára ho Kanadský profesionálny zväz trénerov pozval prednášať koučom na tému „Model systému československého reprezentačného mužstva.“.

Svoju trénerskú kariéru ukončil Starší v Nemecku, kde sa s SC Riessersee a SB Rosenheim stal dvakrát stal majstrom Nemecka.

Po vzniku Slovenskej republiky pomáhal Ján Starší v úlohe konzultanta, člena výkonného výboru SZĽH a predsedu trénerskej rady dvíhať úroveň hokeja na Slovensku. Za jeho zásluhy mu prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster udelil Rad Ľudovíta Štúra II.triedy. Ján Starší sa stal členom hokejovej Siene slávy IIHF a Siene slávy slovenského hokeja.

Martin Šaro,   19 Oct 2018