Ladislav Škultéty Gábriš - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 17.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Ladislav Škultéty-Gábriš

Ladislav Škultéty-Gábriš (* 27. jún 1738, Mojtín, Uhorsko ako súčasť Habsburskej monarchie - † 19. august 1831, Sanicolau Mic (dnešné Aradu), Rumunsko) bol vojakom slovenského pôvodu v habsburskej cisárskej armáde. Slúžil u husárov a do povedomia vošiel neuveriteľne dlhou vojenskou službou. V armáde odslúžil celkovo 81 rokov, čím sa zaradil k najdlhšie slúžiacim vojakom v histórii vojenstva.


Ladislav Škultéty-Gábriš

Do armády sa Škultéty-Gábriš prihlásil v roku 1750 vo veku dvanásť rokov. Svoju dlhú vojenskú kariéru začal pri husárskom pluku F. Károlyiho. Ako jeho príslušník pochodoval do svojej prvej vojenskej výpravy počas tzv. sedemročnej vojny. Svoj prvý krst ohňom absolvoval počas bitky pri Lovosiciach. Pri Kolíne bol zranený, avšak zo zranenia sa vystrábil a bol jedným z asi 1100 husárov, ktorí sa pod velením generála Andreja Hadíka zúčastnili slávneho trinásťdňového nájazdu na pruské hlavné mesto Berlín. Pri tejto akcii nemala rakúska armáda veľké straty, avšak Škultéty bol jeden z osemnástich zranených.

V roku 1768 bol jeho pluk rozpustený až na jednu jeho švadronu, ktorej príslušníkom bol aj Škultéty, ktorá prešla pod Baranyayov husársky pluk (neskorší 8.pluk). U tohto vojenského útvaru slúžil Škultéty-Gábriš až do konca svojho života.

V roku 1775 Škultétyho povýšili do hodnosti podkaprála (poddesiatnik). O tri roky neskôr už bol kaprálom.

V rokoch 1787 - 1791 sa Škultéty zúčastnil ďalšej vojny, tentokrát proti Turkom. V roku 1789 bol už tretíkrát v živote ranený. O rok neskôr ho povýšili už do hodnoti strážmajstra a dostalo sa mu veľkej cti. Stal sa zástavníkom pluku.

Pád Bastily v Paríži 14.júla 1789 predznamenal začiatok Veľkej francúzskej revolúcie, ktorá znamenala koniec vlády Bourbonovcov a monarchie. Vznikla republika, na ktorej čelo sa postupne dostal Napoleon. Francúzi sa dostali do konfliktu s okolitými štátmi, habsburskú monarchiu nevynímajúc , čím narušovali dovtedajší status quo. Začalo sa obdobie tzv. napoleónskych vojen.

Škultéty sa ako príslušník jazdeckého pluku zúčastnil bojov proti vojakom mladej Francúzskej republiky. V druhej polovici roka 1792 jeho pluk utrpel ťažké straty, keď v priebehu šiestich mesiacov stratil necelú polovicu mužstva a koní. Škultéty turbulencie napoleonských vojen aj napriek svojmu pokročilému veku prežil v zdraví. Počas bojov si vyslúžil dva najvyššie rady určené pre mužstvo: Striebornou medailou za hrdinstvo a tzv. Delovým krížom (odlieval sa z ukoristených diel protivníka). Škultéty v zdraví prežil aj vojenskú výpravu do Ruska v roku 1815, keď bol príslušníkom Schwarzenbergovho zboru.




V roku 1825 Škultétyho pluk istý čas pôsobil vo Viedni a staručký zástavník (Škultéty mal vtedy už 87 rokov) nemohol ujsť pozornosti samotného cisára. Ten ho zbavil služobných povinností, priznal mu užívanie výhod dôstojníka a venoval mimoriadny príplatok k žoldu - 100 zlatých ročne.

V roku 1831 sa jeho pluk sa nachádzal v rumunskom Arade a 31.mája sa vydal na cestu. Avšak bez svojho doživotného zástavníka. Škultéty už musel pre svoju celkovú slabosť ostať v Arade. Jeho životná cesta na uzavrela v 19.augusta 1831 v plukovnom lazarete v obci Svätý Mikuláš (Sânnicolau Mic), ktorý je dnes súčasťou mesta Arad v Rumunsku.

Ladislav Škultéty Gábriš odslúžil v rakúskej cisárskej armáde celkove 81 rokov a zúčastnil sa 22 vojenských výprav. Počas jeho služby sa na cisárskom dvore vystriedali štyria panovníci. V roku 2013 previezli jeho pozostatky z Rumunska a pochovali v rodnej dedine Mojtín. Ladislav Škultéty Gábriš má aj po rokoch celý rad obdivovateľov najmä z radov fanúšikov vojenskej histórie.

Martin Šaro,   28 Apr 2017