Ladislav Ťažký - WebSlovensko.sk
dnes je : pondelok 18.február 2019 kalendarium

Ladislav Ťažký

Ak by Ladislav Ťažký nezomrel, tak by Slovensko možno malo svojho nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.

Ladislav Ťažký




Slovenský prozaik, dramatik a publicista Ladislav Ťažký (* 19.september 1924, Čierny Balog - † 20.január 2011, Bratislava) zomrel 20. január 2011 po krátkej a ťažkej chorobe vo veku 86 rokov len krátko potom, ako ho zástupcovia slovenskej vetvy medzinárodného klubu spisovateľov (PEN) navrhli na Nobelovu cenu za literatúru.

Ladislav Ťažký sa narodil do robotníckej rodiny. Ako vyštudovaný kartograf sa po vzniku Slovenského štátu narukoval ako vojak na Vojenský zemepisný ústav. Roku 1943 ho odvelili na východný front ako kartografa. Bol to zlomový životný moment v živote mladého chlapca. Vojnové zážitky aj zážitky z pobytov v zajateckých táboroch sa stali silným námetom pre jeho literárnu tvorbu.

Ak odmyslíme prvé literárne pokusy, akými boli fejtóny a poviedky, tak jeho prvým vážnejším literárnym počinom sa stali tri zbierky poviedok, ktoré vyšli roku 1962 Vojenský zbeh, Hosť majstra čerta a Jánošíkova slza.

V nasledujúcom období sa už Ťažký vo svojej tvorbe začal vracať ku svojim zážitkom z vojny. Táto inklináca sa potvrdila v novele Dunajské hroby. Hneď nasledujúci román Amenmária. Samí dobrí vojaci a voľné pokračovanie Evanjelium čatára Matúša sú autorovou spoveďou z hrôz vojny. O hrôzach vojny oboznamuje čitateľa prostredníctvom Matúša Zraza, mladého kartografa, ktorého čitateľ spoznáva najskôr ako mladého chlapca, sleduje jeho dospievanie a pod vplyvom toho čo Matúš videl a zažil, aj zmenu jeho osobnosti. Za román Amenmária. Samí dobrí vojaci a triptich Dunajské hroby, Divý Adam a Hriešnica žaluje tmu obržal roku 1968 štátnu cenu.

Téma vojny nebola jedinou v jeho tvorbe. Venoval sa napríklad aj problematike združstevňovania dediny Pivnica plná vlkov (1969), ale aj problémom navýsosť aktuálnym aj v dnešnej dobe Smrť obchádza štadióny 1990. Hlavným objektom jeho tvorby je človek a jeho interakcie s prostredím a ďalšími ľuďmi. Človek, čeliaci nástrahám života, človek pokorný pred životným osudom.




Ladislav Ťažký bol človek silného a pevného charakteru. Patril medzi tých, ktorí odmietli okupáciu Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy. Za svoje verejne prezentované postoje voči okupácii, aj následnej normalizácii a čistkám vo verejnom živote, bol roku 1970 vylúčený z Komunistickej strany Slovenska (KSS) aj zo Zväzu slovenských spisovateľov. Nesmel publikovať a počas normalizačného procesu bol pod policajným dohľadom.

Roku 1980 sa vydavateľstvo Slovenský spisovateľ rozhodlo vydať román Evanjelium čatára Matúša. Tento na prvý pohľad veľkodušný čin sa ukázal byť iba hrou na slobodu tvorby. Vydanie románu si režim v Česko-Slovensku načasoval na dobu veľkej európskej konferencie o slobode literárnej a umeleckej tvorby, ktorá sa mala konať v Budapešti. Mal to byť tromf režimu, ktorý sa chcel prezentovať v priaznivom svetle, že vydáva aj tzv. zakázaných autorov. Po konferencii sa román dostal pod tvrdú paľbu politicky motivovanej kritiky, a aj napriek kladným posudkom, ktoré odporúčali román vydať, bol druhý diel románu na pokyn ÚV KSS zošrotovaný.

Po vzniku Slovenskej republiky bola Ladislavovi Ťažkému ponúknutá kandidatúra na prvého slovenského ponovembrového prezidenta. Kandidatúru neprijal. Rovnako neprijal ani funkciu predsedu Matice slovenskej, a to aj napriek tomu, že bol do nej zvolený. Či by bol, alebo nebol prijal tú na „Nobelovku“, sa už bohužiaľ nedozvieme.

Martin Šaro,   21 Jan 2019