Lajoš Winter - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 22.október 2017 - kalendarium

Lajoš Winter

Ja som optimista, viem to dozaista... , spieva sa v pesničke Františka Krištofa Veselého, ktorú svojho času prespieval Milan Lasica. Optimista - je aj názov polohraného filmu Dušana Trančíka, venovaného slovenskému podnikateľovi maďarského pôvodu Lajošovi Winterovi. Optimista - to je aj trefná charakteristika budovateľa piešťanských kúpeľov. A vôbec nie ironická…


Lajoš Winter

Lajoš (Ľudovít) Winter (* 1. november 1870, Šahy – † 15. september 1968, Piešťany) sa narodil do rodiny správcu piešťanských kúpeľov Alexandra Wintera. Vo veku 20 rokov sa mal Lajoš na základe rozhodnutia matky po otcovi ujať správcovstva kúpeľov. Náročná úloha pre mladíka, Lajoš sa ale svojho poslania, ktoré sa ukázalo ako jeho životným, zhostil na výbornú. V tom čase provinčné a ničím nezaujímavé Piešťany premenil vďaka tvrdej každodennej práci a tam prítomnému bahnu na svetoznáme centrum oddychu, kde pacienti opätovne nadobúdali zdravie.

Lajoš Winter bol vychovávaný v maďarskom duchu, po vzniku prvej republiky chcel odísť do Maďarska, na naše šťastie ale dal na ľudí, ktorí ho prehovárali aby ostal. Podľa toho, ako je jeho osoba v spomenutom dokumente vykreslená Dušana Trančíka, svojej rozhodnutie ostať zrejme nikdy neoľutoval. A to aj napriek tomu, čo mu život na území Česko-Slovenska a najmä Slovenského štátu priniesol. Pri problémoch v podnikaní, keď mu totalitný režim nedovolil podnikať a splácať úvery, sa vzdal kúpeľov a priamou návštevu u prezidenta Tisa požiadal o pomoc. Winter sa vzdal podnikania v prospech štátu. Nedostal ani odstupné. To pripadlo Erdédyovcom.

Lajoš Winter aj napriek svojmu konvertovaniu na katolícku vieru ostal pre všetkých Židom. A ako žid čelil počas druhej svetovej vojny prenasledovaniu. Skrýval sa v Bratislave, mimo iného aj na Kapitulskej ulici. Bol však zadržaný a eskortovaný do Serede. Odtiaľ sa dostal Terezína. Vojnu sa mu podarilo prežiť.

Netrvalo dlho, a prišlo ďalšie poníženie a životná skúška. Keď sa v roku 1948 v Česko-Slovensku ujali moci komunisti, Winter sa ako tzv. kapitalista dostal na okraj spoločnosti. Vraj sa nesťažoval. Húževnato ale vypisoval ďalšie návrhy na zlepšenia v kúpeľoch. Starnúci, ale nezlomený muž žil z 250 korún penzie a sem tam nejakého prilepšenia.

V dokumente Optimista na Lajoša Wintera spomínajú jeho rodinní príslušníci ako na človeka plného entuziazmu a života, ktorý dokázal ešte aj v deväťdesiatich siedmych rokoch zabaviť a roztancovať svoje okolie.

Tento činorodý húževnatý človek nám aj napriek životným ťažkostiam zanechala významné dielo. Najväčšieho ocenenia sa mu dostalo ešte za existencie Rakúsko-Uhorska, keď obdržal od cisár titul rytiera, a po jeho smrti. V meste Piešťany je pamätná tabuľa venovaná Ľudovítovi Winterovi - budovateľovi piešťanských termálnych kúpeľov a tvorcovi ich svetového mena. Roku 2002 udelili Piešťany tomuto príšelcovi aj čestné občianstvo.

Na adresu Lajoša Wintera sa plne hodí citát z knihy o Schliemanovi:

Spi spokojne, vykonal si veľa.




foto: www.dennikrelax.sk - Lajos Winter: Spomienky na Piešťany

Martin Šaro,   20 Apr 2017