Ľudovít Velislav Štúr - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 17.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Ľudovít Velislav Štúr

Ľudovít Velislav Štúr bol významnou postavou národného obrodenia a vedúcou osobnosťou tzv. mladoslovenského hnutia v 19.storočí, ktorá okolo seba združovala mladú generáciu.


Ľudovít Velislav Štúr

Ľudovít (Ludevít) Štúr (* 28. október 1815, Uhrovec - † 12. január 1856 Modra) bol veľmi vzdelaným človekom. Narodil sa v rodine učiteľa a neskôr na odporúčanie Pavla Jozefa Šafárika študoval na univerzite v Halle, kde študoval teológiu, históriu, jazykovedu a filozofiu. V jeho názorovom formovaní bol patrný príklon k filozofii nemeckého filozofa Georga Wilhelma Hegela. No Štúr jeho teórie nepreberal bezmyšlienkovite, ale kriticky si ich prispôsoboval v závislosti od podmienok v Uhorsku.

Ľudovít (Ludevít) Štúr má hlavnú zásluhu na uzákonení spisovného jazyka - slovenčiny. Kodifikáciu podporil svojimi dvoma dielami Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí (1846) a Náuka reči slovenskej (1846). Boli výsledkom jeho jazykovedných znalostí. V oboch dielach presvedčivými dôkazmi načrtol zavedenie spisovnej slovenčiny a odmietol výčitky o rozbití československej jednoty (Ján Kollár).

Štúr svojimi politickými a sociálnymi názormi zasiahol aj do národného diania. Vydával Slovenskie národnie noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Okrem iných sociálnych problémov sa venoval aj otázke oslobodenia roľníkov z poddanstva.

V revolučnom roku 1848 sa Štúr sústredil najmä na národnostné otázky. Slovenské národné hnutie narážalo predovšetkým na odpor maďarského národného pohybu, a to aj napriek tomu, že obidve hnutia mali spoločný protifeudálny charakter. Nepochopenie potrieb slovenského národného hnutia zo strany vedúcich maďarských činiteľov priviedlo Slovákov v revolučnom roku 1848 na stranu kontrarevolučnej Viedne. Po neúspechu Slovanského zjazdu v Prahe spolu s Hurbanom vo Viedni zorganizoval Slovenskú národnú radu, ktorá riadila povstanie proti uhorskej vláde. Pre jeho porevolučné politické myslenie je príznačné dielo Slovanstvo a svet budúcnosti. Odsúdil v ňom rakúsku monarchiu a jedinú spásu videl v cárskom Rusku, o ktorom vedel, že ešte neprekonalo feudalizmus .

Štúr mal významný podiel na formovaní literatúry svojej generácie. Sám básnicky nevynikol. Jeho Spevy a piesne (1853) sú svedectvom myslenia a cítenia v ťažkých porevolučných rokoch. Romantickú epiku predstavujú dve väčšie skladby Svätoboj a Matúš z Trenčína.

Štúr pôsobil na svojich vrstovníkov aj teoreticky sformulovanými estetickými nádhľadmi. Urobil tak vo svojich Prednáškach o poézii slovanskej a neskôr vo všeobecnej časti k dielu O národných piestiach o povestiach plemien slovanských (1854 po česky v Prahe). Ide o rozbor ľudových piesní slovanských národov. Ľudovú pieseň vidí ako prejav jednotného ducha slovanského národa. Vyslovuje myšlienky o veľkej budúcnosti Slovanov a v poézii vidí veľkú príležitosť, kde sa môžu najlepšie prejaviť. V ľudovej piesni Štúr videl prostriedok, ako prekonať závislosť na antických vzoroch.

V súvislosti s pohľadom na súvekú slovanskú literatúru venuje v diele pozornosť romantizmu. Odmieta jeho subjektivizmus a individualizmus.

Štúrov život a dielo sa predčasne uzavreli jeho tragickou smrťou. Obohatili však kultúru a históriu slovenského národa. Vydával Slovenskie národnie noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Okrem iných sociálnych problémov sa venoval aj otázke oslobodenia roľníkov z poddanstva. Zomrel 12.januára 1856 v Modre.

Čo sa týka jeho osobnosti, samotný Štúr bol o charizmatický a príťažlivý človek. Svoju charizmu využíval při získavaní kontaktov. Štúr veľa športoval, čím sa udržiaval v kondícii a formoval si postavu. Vesloval, plával, venoval sa však aj šermu či zjazde na koni. Módne sa obliekal, no rád si aj zafajčil. Jeho osobnosť sa často zobrazovala na ceninách.




Martin Šaro,   22 May 2017