Miloslav Mečíř - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 17.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Miloslav Mečíř

Dôvodom, prečo si jedno jesenné ráno roku 1988 priaznivci športu najmä v slovenskej časti bývalého spoločného štátu privstali, bolo finále mužskej dvojhry na tenisovom turnaji olympijských hier v Soule, v ktorom sa Američanovi Mayottovi postavil práve rodák z Bojníc s česky znejúcim priezviskom - Miloslav Mečíř.


Miloslav Mečíř

Všetko začalo pomerne nevinne. Milošov otec ako bývalý tenista zaúčal do tajov tohto športu bojnickú mládež, medzi ktorou nechýbal ani Milošov starší brat Ladislav. Miloš Mečíř (* 19. máj 1964, Bojnice - ) sa ako štvorročný dostal po prvý krát na kurty. A z obyčajnej nudy začal drevenou raketou mlátiť do loptičky, pričom stena mu ju vracala naspäť. Mlátil vytrvalo a ... dobre. Až tak dobre, že sa vo veku šiestich rokov dostal až do finále svojho prvého verejného turnaja, v ktorom prehral so súperom o štyri roky starším. V dvanástich rokoch vyhral mestské majstrovstvá vo svojej vekovej kategórii. Otvorili sa mu tak dvere do strediska vrcholového športu v Bratislave. V roku 1981 sa spoločne s Mariánom Vajdom (neskorším trénerom Srba Novaka Djokoviča) a Braňom Stankovičom stal členom „Strediska vrcholového športu mládeže v tenise“. Táto trojka, ktorá sa poznala ešte z gymnázia na Tomášikovej ulici v Bratislave, vytvorila kamarátstvo na dvorci, ale aj pri štúdiu. Všetci traja mali ambíciu a motiváciu v tenise niečo dosiahnuť.

V roku 1980 cestoval Mečíř na svoj prvý zahraničný turnaj. Vo finále v Bari zdolal neskoršieho víťaza Wimbledonu Pata Casha. O tri roky neskôr zažil Miloš debut v Davisovom pohári (DC). V tom čase už mal na konte titul majstra republiky a celý rad juniorských ale aj seniorských úspechov. V jeho prvej dvojhre v DC mu bol súperom Andrej Česnokov. Miloš Mečíř trochu pobrnkal divákom v hale v Hradci Králové na nervy keď prehral úvodné dva sety. Nakoniec však svojho súpera zdolal. Diváci sa teda naostro mohli zoznámiť s Milošovou vlastnosťou – „prespať“ úvod zápasu.

Úspešná kariéra Miloša Mečířa pokračovala a sám Miloš si uvedomil, že ak chce v tenise niečo dosiahnuť, musím sa mu venovať profesionálne. Šport dostal prednosť pred štúdiom a v roku 1985 ho už súperi na dvorci nebrali na ľahkú váhu. Mečíř vyhral svoje úvodné dva turnaje na okruhu ATP – v Rotterdame a Hamburgu. Nešťastní boli z neho najmä Švédi, ktorí v tom čase patrili do svetovej špičky. Na turnaji v Hamburgu im poslal domov hneď troch, medzi nimi aj Wilandera a Nystöma. Ten na Mečířovu adresu poznamenal:

„Mečířovo meno nikdy nevyslovujeme. Vyvoláva v nás depresívne stavy.“

Na prvý pohľad Miloš pôsobil na dvorci veľmi pomalým dojmom, ktorý pramenil z jeho flegmatickej povahy, ktorý však dokázal vyústiť do prekvapivého zrýchlenia. Vyslúžil si prezývku „Veľký kocúr“. Švajčiar Jakob Hlasek si ťažkal:

„Pozrie na súpera, počká si, ktorým smerom sa súper pohne, a potom umiestni loptičku celkom inde.“

Mečíř vynikal famóznym obojručným bekhendom. Jeho slabinou však bolo podanie.

„Mečíŕov servis je zavše taký slabý, že z neho možno voľne smečovať. Niekedy mám dojem, že sa iba rozcvičuje" - okomentoval jeho slabinu Boris Becker.“

Ďalším Mečířovým problémom boli „prespaté“ úvodné sety.. Keď sa však prebral, dokázal produkovať fantastický tenis. Ivan Lendl, ktorý si viedol o každom súperovi podrobné záznamy, mal u mena Mečíř poznámku:

„Nechať ho zaspať. “

Okrem súperov privádzal Mečíř do zúfalstva aj novinárov. Dôvodom boli jeho krátke prosté odpovede, za ktoré si vyslúžil prezývku „Mlčanlivý Miloš“. Rozhovory s ním vyzerali podobne ako tento:

otázka : „Povedzte, ako sa vám podarilo zdolať Wilandera? “
odpoveď: „Jednoducho, poslednú loptičku som urobil ja“
otázka : „Koho by ste chceli za súpera vo finále? “
odpoveď: „Neviem. A kto hral to druhé semifinále? “

Samostatnou kapitolou boli otázky na jeho veľký koníček - rybárčenie. Francúzsky časopis Tennis De France s ním raz urobil rozhovor, ktorý vznikol pri stretnutí v Toulouse, odkiaľ Miloš odchádzal na turnaj. Rozhovor, ktorý bol doplnený fotografiou Miloša s udicou, obsahoval takéto pasáže:

otázka : „Aké ryby najradšej lovíte v ČSSR? “
odpoveď: „Všetky... “
otázka : „Radšej v rieke, alebo v rybníku? “
odpoveď Mečířa: „Aj tam, aj tam. “




Druhá polovica 80. rokov bola pre Miloša Mečířa veľmi úspešná. V roku 1986 sa prebojoval do svojho prvé finále Grand Slamu. Stalo sa tak na US Open. Výsledok zopakoval o tri roky neskôr vo finále Australian Open. V rokoch 1987 a 1988 pridal semifinále na French Open, resp. Wimbledom. V priebehu roka 1987 sa z 11.miesta rebríčka ATP prepracoval na 5.miesto. 22.februára 1988 dosiahol najvyššie postavenie v kariére - 4.miesto. Rovnaké postavenie zopakoval o pár dní aj vo štvorhre. A v tomto období ho pri hraní futbalu postretlo nepríjemné zranenie. Došlo ku natrhnutiu väziva kolena jeho ľavej nohy a dokopy ho dávali na ortopédii v pražskej Bulovke.

V septembri a začiatkom októbra 1988 sa v juhokórejskom Soule konali olympijské hry XXIV.letnej olympiády nového veku a tenis bol po veľmi dlhom čase zaradený do programu hier. Česko-Slovensko malo na olympijskom tenisovom turnaji veľmi silné zastúpenie. V mužskej časti turnaja sa okrem Čecha Šrejbera zúčastnil aj Miloš Mečíř.

Vo dvojhre sa Miloš rozohrával veľmi pomaly, ale postupoval. Na jeho rakete postupne ostali Nemec Jelen, Brit Bates, Francúz Forget a vo štvrťfinále aj Holanďan Schapers. V semifinále Miloš narazil na známeho Švéda Stefana Edberga, víťaza z Wimbledonu. Bola z toho päťsetová bitka, v ktorej zrejme rozhodli pevnejšie Milošove nervy.

Pred finále si urobil modelovaný tréning s kolegom Milanom Šrejberom, ktorý hrával podobne ako Milošov finálový súper Američan Tim Mayotte. Bol nepríjemný nakoľko, že po svojom „delovom“ podaní chodieval okamžite na sieť. Povzbudivým impulzom pre Miloša bol aj fakt, že finále v priamom prenose vysiela aj Československá televízia. Ďalšou motiváciou bol úspech atléta Jozefa Pribilinca, ktorý krátko pred jeho finále vybojoval zlatú medailu v chôdzi na 20 kilometrov. Miloš už klasicky nezvládol prvý set. Ale nevzdal to a nenechal si nanútiť Američanovu hru. Súperovi nachystal pascu, a keďže mu začali vychádzať aj obhadzovania, čoskoro začalo byť jasné, že zlato bude patriť rodákovi z Bojníc. Tak sa aj stalo a po výsledkoch 3:6, 6:2, 6:3, 6:2 zavesili zlatú olympijskú medailu na krk rodákovi z Bojníc. Spolu so Šrejberom pripojil do zbierky bronz z mužskej štvorhry. O dva roky po tomto olympijskom úspechu svoju profesionálnu kariéru tenistu Miloš ukončil. Dôvodom boli pretrvávajúce zdravotné problémy s chrbtom, takže v Barcelone 1992, kde naposledy štartoval na olympiáde spoločný výber Čechov a Slovákov, už zlato neobhajoval.

S rozdelením federácie a vznikom Slovenskej republiky bolo potrebné vytvoriť slovenský tím pre DC. A nehrajúcim kapitánom a manažérom nemohol byť nikto iný ako Miloslav Mečíř. Ten spoločne s novými hráčmi ako Karol Kučera, Ján Krošlák, Dominik Hrbatý a ďalší, začal dvíhať slovenský tenis zo svetového tenisového prízemia až do Svetovej skupiny DC. Úspešné obdobie nakoniec vyvrcholilo úspešnou cestou až do finále DC edície 2005, v ktorom Slováci narazili na Chorvátov a v bratislavskom Národnom tenisovom centre prehrali 2:3. Ťahúňom slovenského tímu bol Dominik Hrbatý, ktorý vyhral obidve svoje dvojhry. Kto vie ako by to celé dopadlo keby po víťaznom semifinále nebol dopingovou kontrolou pozitívne testovaný Karol Beck, ktorý v predchádzajúcich zápasoch predvádzal skvelý tenis.

Úspešná kariéra Miloslava Mečířa neostala bez „následkov“. Ocenenia sa Mečířovi dostáva aj po rokoch. Napríklad magazín Tennis Week ho zaradil hneď na začiatok svojho výberu troch najlepších hráčov modernej éry "bieleho športu" podľa elegancie prejavu na dvorci a celkového prístupu. Autori článku ospevovali pohyb Mečířa po dvorci.

V roku 2004 prepožičal slovenský prezident Miloslavovi Mečířovi Rad Ľudovíta Štúra II.stupňa. O dva roky neskôr aj I.stupňa. Súčasne je držiteľom Zlatých olympijských kruhov SOV a členom Siene slávy slovenského tenisu.

V súčastnosti je Miloš Mečíř aj trénerom slovenského tenistu Lukáša Lacka.


Časť víťazného finálového zápasu WTC v Dalase v roku 1987. Súperom Miloslava Mečířa bol John McEnroe.

Jakub Hlohoš,   19 May 2017