Paľo Bielik - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 17.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Paľo Bielik

Paľo Bielik dal slovenskému filmu históriu. Skeptik by možno namietal, že: „...ak by nebolo jeho, urobil by to niekto iný“. Hm, a možno bol Paľo Bielik tým iným.


Paľo Bielik

Paľo Bielik (* 11. december 1910, Banská Bystrica-Senica – † 23. apríl 1983, Bratislava) vyštudoval odbornú kovoobrábačskú školu. Osudným sa mu stala jeho záľuba - herectvo, najskôr to ochotnícke. Keďže to bol vysoký mladý muž s vlohami športovca, hodil sa do postáv zbojníkov. A tak mu v ochotníckom divadle v Banskej Bystrici mu ponúkli úlohu zbojníckej legendy Juraja Jánošíka. Na programe bola hra s rovnakým názvom od Jiřího Mahlena. Bol to začiatok a budúcnosť ukázala, že Paľo Bielik sa pripojil ku tým hercom, ktorí sú spájaní s historickými postavami, ktorým na filmovom plátne vdýchli život. Medzi takých hercov patrí Ladislav Chudík, ktorý si generála Ludvíka Svobodu zahral v niekoľkých filmoch, či pán Uljanov a maršál Žukov v jeho podaní.

V úlohe Jánošíka Bielik neušiel pozornosti profesora Karola Plicku. Stačilo jedno odporúčanie a z divadelného Jánošíka sa stal Jánošík na filmovom plátne. V tom čase slávny režisér Martin Frič Bielikovi zveril hlavnú úlohu vo svojom filme Jánošík. Film mal premiéru roku 1935 a zožal úspech u kritiky doma aj v zahraničí. Uspel na medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach roku 1936. Len roku 1936 ho videlo okolo 100mil. divákov. V napätej medzinárodnej situácii malo k filmu výhrady akurát Maďarsko, nakoľko v záporných postavách údajne vystupovali len ľudia s maďarskými menami. Herecký výkon v spomenutom filme Bielikovi pomohol v ďalšej kariére. Dostal angažmán v Slovenskom národnom divadle, v ktorom pôsobil v rokoch 1939 až 1942.

Ku tématike slovenského ľudového hrdinu zbojníka Juraja Jánošíka sa vrátil ešte ako režisér. V rokoch 1962 a 1963 nakrútil veľkolepý dvojdielny film Jánošík. Táto tretia filmová verzia Jánošíka vznikla pri príležitosti 250. výročia Jánošíkovho úmrtia. Film je hereckým koncertom niekoľkých hercov a dáva vyniknúť aj nádhere slovenskej prírody. Hlavná úloha pripadla Františkovi Kuchtovi.

Jánošík nebol jediným filmom, pri ktorom s Martinom Fričom Bielik spolupracoval. Ich spolupráca pokračovala aj pri ďalších filmoch. Známy režisér ho obsadil postupne do úloh Michala Hordubala v jeho sníme z roku 1937 pod názvom Hordubalové, četnického kapitána Havelku vo filme Četnické poviedky z roku 1947 a do úlohy slovenského navrátilca z Ameriky Ondreja Muranicu v snímke z roku 1947 Varúj...!, ktorej predlohou sa stala divadelná hra Bačova žena od Ivana Stodolu.

Krátko po skončení druhej svetovej vojny sa Paľo Bielik presadil ako režisér. Už jeho režisérska prvotina Vlčie diery z roku 1948 zožala úspech. Vo filme použil autentické zábery zo Slovenského národného povstania a prvé postupy animácie, čoho dôkazom je záverečný boj partizánov s nemeckými tankami.




Paľo Bielik svoril aj hrdého a tvrdohlavého kapitána slovenskej armády Vlada Dabača. Vo filme Kapitán Dabač z roku 1959 rezonuje Dostojevského zločin a trest. Samotársky Dabač chodí a trestá. Aj v tomto filme sa prejavuje majstrovstvo Paľa Bielika. Do hlavnej úlohy si presadil Ladislava Chudíka

Motív zločinu a trestu sa prelína aj ďalšou Bielikovou historickou drámou Traja svedkovia z obdobia národného obrodenia.

Vojna rezonuje aj v ďalšom Bielikovom filme, tentoraz z 1.svetovej vojny, pod názvom Štyridsaťštyri. z roku 1957. Témou filmu je vzbura slovenských vojakov rakúsko-uhorskej CK armády v Kragujevaci. Za film obdržal Bielik roku 1958 na 11.MFF v Karlových Varoch osobitné čestné uznanie a Cenu FIPRESCI.

Významné miesto v slovenskej kinematografii má aj historická dráma Majster kat. Paľo Bielik bol okrem réžie autorom námetu a scenára. Hlavnú úlohu si zahral Vlado Müller.

Z ďalších Bielikom režírovaných filmov je hodné spomenúť budovateľský film Priehrada (1950), Lazy sa pohli (1952), Piatok trinásteho (1953), Štyridsaťštyri (1957) .

Paľo Bielik bol jedným z tých, čo sa podieľali na zrode slovenskej kinematografie. A na tomto zrode mal možno hlavný podiel. Za svoje dielo obdržal roku 1968 titul národného umelca.

foto: janosik.terchova-info.sk

Martin Šaro,   02 May 2017