Štefan Nosáľ - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 17.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Štefan Nosáľ

Štefan Nosáľ (* 20.január 1927, Hriňová - ) je dlhoročný umelecký vedúci a choreograf folklórneho súboru Lúčnice. Človek, ktorý povýšil ľudový folklór na tu najvyššiu úroveň a prostredníctvom neho spropagoval Slovensko v zahraničí.


Štefan Nosáľ

Štefan Nosáľ sa narodil v rodine výpomocného horára vo veľkom polesí Poľany Jána Nosáľa ako jeden zo štyroch súrodencov. Pravdepodobne tieto rodinné korene v ňom podnietili silný vzťah ku prírode a krajine. Vďaka otcovi sa malý Štefan dostal do školy. V jednom rozhovore pri príležitosti svojho 80 rokov charakterizoval v jednom rozhovore ako typického Podpoľanca, Detvanca a Hriňovčana - veľmi rozumného človeka.

Otec túžil mať zo syna lekára, mama ho chcela vidieť vo farárskom rúchu. Mladý Štefan však nevyhovel ani jednému z rodičov. V roku 1947, v čase keď zmaturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici. Bolo to obdobie veľkého povojnového budovateľského úsilia, čo ovplyvnilo ak mladého Nosáľa, ktorý prihlásil na „stavarinu“. Zo stavebnej fakulty si po absolvovaní niekoľkých semestrov odskočil nakrátko na architektúru a potom sa vrátil späť. Ako človek pochádzajúci z Podpoľania, t.j. regiónu so silnými folklórnymi tradíciami začal vo folklórnom súbore Lúčnica s ľudovým tancom.

Na jeho ďalšie životné smerovanie mal výrazný vplyv hudobný film Rok na dedine zobrazujúci ľudové a folklórne zvyky na stredoslovenskej dedine počas jedného roka. Padlo osudové rozhodnutie: „toto ja chcem robiť“. Počiatočné neúspechy ho neodradili. S tréningom neprestal a za krátky čas sa vypracoval z tanečníka na choreografa a umeleckého šéfa najznámejšieho slovenského folklórneho súboru. V roku 1949 ho tajným hlasovaním zvolili za jeho vedúceho. Po promócii urobil so „stavarinou“ krátky proces. Po polroku ju „zavesil na klinec“ a venoval sa už iba tancu.

Jednoducho povedané, Štefan Nosáľ a Lúčnica patria k sebe. Bol to tento pán, ktorý významnou mierou ovplyvnil vybudovanie tohto umeleckého telesa, jeho organizačnú stabilizáciu, umeleckécký rast a vývoj. Sám rád spomína, že na období s Lúčnicou bolo „VŠETKO ZLATÉ“. Prepracovával pôvodné ľudové tance a ich umelecké javiskové štylizácie. Jeho taktovkou prešlo vyše šesťsto tanečníkov a vychoval vyše tridsať profesionálnych choreografov. Dôverne poznal autentický folklórny materiál a stvárnil ho divácky príťažlivým, ale umelecky náročným spôsobom. V jeho tvorbe je možné nájsť choreografie od umeleckého stvárnenia pôvodných ľudových tancov s jednoduchým námetom až po väčšie štylizačné celky. S Lúčnicou navštívil mnoho štátov sveta. Spolupracuje aj s ďalšími folklórnymi súbormi doma aj v zahraničí.

Významnou sa stala jeho spolupráca s hudobným skladateľom Tiborom Andrašovanom, ktorý sa hudobne podieľal na mnohých programoch, ktoré režíroval, alebo k nim robil choreografiu Štefan Nosáľ, napríklad Tanečné miniatúry I a II.




Jeden taký zájazd sa mu stal takmer osudným. V roku 1970 vystupovala Lúčnica na svetovej výstave EXPO v japonskej Ósake. Po jej skončení absolvovala ešte niekoľko vystúpení v Japonsku. Po jednom takom vystúpení sa Nosáľ šiel večer prejsť, keď zakopol o akési malé stĺpy a drôt a spadol na zem. Keď sa na druhý deň šiel pozrieť na to miesto zistil, že spadol tesne vedľa priepasti.

Okrem Lúčnice režíroval Štefan Nosáľ programy folklórnych festivalov v Strážnici, Východnej a Detve. Najvýraznejší však bol jeho osobnostný a odborný prínos vo funkcii predsedu odborných porôt choreografických súťaží a prehrávok celovečerných programov folklórnych súborov organizovaných Osvetovým ústavom v Bratislave (dnes Národné osvetové centrum).

CENY a TITULY

  • 1968 zaslúžilý umelec
  • 1989 národný umelec.
  • 1997 Rad Ľudovíta Štúra II. Triedy, udelený prezidentom republiky.
  • 1997 Čestné občianstvo mesta Detvy za umelecké stvárnenie, propagáciu folklórneho umenia Detvy a osobitý vklad pri rozvoji folklórnych slávností pod Poľanou v Detve.
  • 2001 Cena ministra kultúry za výnimočné celoživotné choreografické dielo.
  • 2002 Laureát Slovak Gold za rok 2002 za dlhoročný významný prínos pre slovenskú kultúru.
  • 2007 Laureát Pribinovho kríža I. triedy, udelený prezidentom republiky, za významný prínos k rozvoju slovenskej kultúry.

Martin Šaro,   10 Apr 2017