Tibor Andrašovan - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 22.október 2017 - kalendarium

Tibor Andrašovan

Tibor Andrašovan bol významným slovenským hudobným skladateľom a dirigentom, ktorý sa zaslúžil o rozvoj slovenskej scénickej, symfonickej a ľudovej hudby. Komponoval opery, operety, ľudovú a scénickú hudbu. Je priekopníkom slovenského baletu.


Tibor Andrašovan

Tibora Andrašovan (*3.4. 1917, Slovenská Ľupča - † 14.6.2001) pochádzal z početnej rodiny. Jeho pradedo sa svojho času vrátil z Irska na Slovensko, konkrétne do Slovenskej Lupče. Jeho otec založil v Ľupči kováčsku dielňu a v Ľupči sa narodil aj Tibor ako najmladší z niekoľkých potomkov. Rodina sa o tri roky presťahovala do Banskej Bystrice.

Matka z malého syna chcela mať profesora na učiteľskom ústave. Čo sa aj čiastočne vyplnilo, no malý Tibor už v banskobystrickej škôlke preukázal nadanie tvoriť prvé kompozície.

  • 1937: maturita na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici
  • 1937 – 1941: Filozofická fakulta UK v Bratislave, odbor Hudobná veda, aprobácia pedagóga pre učiteľské akadémie
  • 1940 – 1945: Konzervatórium v Bratislave, kde boli jeho profesormi aj Eugen Suchoň (kompozícia) a Alexander Moyzes (dirigovanie).
  • 1941 – 1943: profesor na Učiteľskej akadémii v Modre
  • 1944: Štátny profesor na Učiteľskej akadémii v Bratislave
  • 1945: Praha - kurzy orchestrálneho dirigovania (Pavel Dědeček) a zborového dirigovania (Miroslav Doležil), súčasne štúdium na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (Zdeněk Nejedlý, Josef Hutter)

Počas vojnových rokov bol Tibor Andrašovan členom salónneho orchestra Jaroslava Lázničku, ktorý pôsobil aj v Slovenskom rozhlase. Založil aj malý orchester z hudobníkov, ktorí pôsobili v kaviarňach Banskej Bystrice. Po vypuknutí Slovenského národného povstania až do jeho potlačenia pracoval v Slobodnom slovenskom vysielači. Po zákaze vysielača utiekol do hôr.

K téme SNP sa vracal aj vo svojej tvorbe. V roku 1968 skomponoval operu Návrat, vytvoril aj kantátu ako pripomienku tragickej udalosti v obci Tokajík. Udalosti SNP rezonovali aj v ďalších jeho scénických skladbách (napr. Zaviatym chodníkom).

Po skončení II.svetovej vojny pracoval Tibor Andrašovan krátku dobu ako dirigent, korepetitor a dramaturg opery Slovenského národného divadla. V tomto období sa začal venovať aj skladateľskej práci. Vznikol vytoril svoje prvé balety Orfeus a Euridika (Večný Orfeus) (1948), Pieseň mieru (1948)...




V roku 1957 skomponoval prvú komickú operu Figliar Geľo. K jej vytvoreniu ho inšpiroval Jozef Hollý svojou divadelnou hrou Geľo Sebechlebský.

V roku 1949 bol založený prvý profesionálny tanečný súbor s trochu zložitým názvom – Slovenský ľudovoumelecký kolektív, ktorý vošiel do povedomia pod skratkou SĽUK. V roku 1955 sa jeho umeleckým riaditeľom stal Tibor Andrašovan. Nebolo to nadlho, iba na dva roky. No Andrašovan a SĽUK sa spojili ešte raz a to v rokoch 1968-1972. V roku 1956 absolvoval so SĽUKom absolvoval zájazd do Indie a na ďaleký východ. Na svojich vystúpeniach uchvátil miestnych divákov a keď k svojmu repertoáru pripojil aj nejaké miestne skladby, úspech bol zaručený.

Andrašovan robil hudbu k filmom ako k dlhometrážnym, tak aj krátkometrážnym, spolu asi 164 filmom. Medzi tie dlhometrážne patria Drevená dedina, Rodná zem (1953) , Balada o Vojtovej Maríne (1964) , Jánošík I. a II: alebo Majster kat. Ku krátkometrážnym patrí napríklad Roztrhla sa hudačkovi struna (1967) s malým Marekom Ťapákom v hlavnej úlohe. Vo filme Rodná zem sa speváčka SĽUKu sa Margita Skyvová počas nakrúcania známej scénky spevavej traktoristky až naučila jazdiť na traktore.

Tibor Andrašovan spolupracoval s Janom Kadárom, Paľom Bielikom aj Karolom Zacharom. Najmä spoluprácu s posledne menovaným si pochvaľoval nakoľko pán Zachar si vedel presne povedať, ako má vyzerať podoba scénickej hudby v jeho réžii.

Spolupráca Štefana Nosáľa a Tibora Andrašovana sa začala datovať so začiatkom pôsobenia Nosáľa v Lúčnici. Pre Nosáľa bol Andrašovan zárukou, že

„...to bude vyzerať ako Nosáľ potrebuje“

Obidvaja títo páni spolupracovali napríklad pri práci na Na dedinských lazoch (1966) alebo v Tanečné miniatúry I. a II. , či trochu epickom Radvanskom jarmoku. Nosáľ robil choreografiu a Andrašovan hudbu.

K jeho špecialitám patrilo aj zhudobňovanie charakteristických motívov a prvkov, ktoré pochádzali z kultúr iných národov. Pri návštevách krajín zvykol kontaktovať miestnych umelcov a inšpirovať sa. Výsledkom boli zaujímavé kompozície, ktoré Andrašovan okamžite zaradzoval do repertoáru. Podobne tomu bolo aj so skladbou Allahu Akhbar, ktorá v podaní speváčok SĽUKu zožala v Egypte veľké nadšenie. Vtedajší egyptský prezident Násir z piesne urobil svoju hymnu.

NAJVÝZNAMNEJŠIE DIELA

Hudba k filmom

(článok sa bude dopĺňať)

Jakub Hlohoš,   13 Apr 2017