Vladimír Dzurilla - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 22.október 2017 - kalendarium

Vladimír Dzurilla

Vladimír Dzurilla bol legendárnym hokejovým brankárom Slovana Bratislava a československej hokejovej reprezentácie. Charakterizoval ho vnútorný kľud a bleskurýchla lapačka. Vďaka týmto svojim danostiam sa stal hokejovou hviezdou, a keby bol žil v dnešnej dobe, možno by bol hokejovou hviezdou NHL.


Vladimír Dzurilla

V časoch keď Vladimír Durilla (* 2. august 1942, Bratislava – † 27. júl 1995, Düsseldorf, Nemecko) prišiel na svet bývali jeho rodičia pri futbalovom štadióne Slovana Bratislava. Malý chlapec tak nemal k športu ďaleko. No v rodine plánovali, že z malého chlapca bude klarinetista vo filharmónii. Z Dzurillu sa však nádejný člen hudobného telesa nestal.. S kamarátom sa rozhodli, že z nich budú úspešní športovci. A Vlado vďaka svojim reflexom zakotvil v bránke, tej hokejovej.

S hokejom Vlado Dzurilla začínal v Kovosmalte Petržalka a neskôr pokračoval v Slovane Bratislava (prestup do Slovana sa údajne zrealizoval za 20 a 20 - dvadsať hokejok a dvadsať pukov). V Slovane pôsobil v rokoch 1957 až 1973, počas ktorých sa vypracoval na kvalitného brankára. V roku 1960 debutoval v ĺige ako osemnásťročný, no hneď z prvého útoku súpera dostal gól a po chvíli ďalší. Našťastie sa ho spoluhráči zastali a Slovan, ktorého dres v tom čase obliekal aj Jozef Golonka, zápas vyhral.

Talent mladého brankára, pevné nervy a rýchla lapačka sa prejavili. Výsledkom nemohlo byť nič iné ako pozvánka do čs.reprezentácie a tak sa Dzurilla už v osemnástich pozrel do Švédska.

Ako brankár pomohol Dzurilla reprezentácii k niekoľkým úspechom. Na majstrovstvách sveta v roku 1965 doslova „vymazal“ Kanadu a ČSSR vyhralo 8:0. A to bol večer pre zápasom v bare. V šesťdesiatych rokoch sa okrem niekoľkých strieborných a bronzových medailí z majstrovstiev sveta podieľal Dzurilla aj na dvoch medailách zo zimných olympijských hier: striebornej (Grenoble 1968) a bronzovej medaile (Innsbruck 1964). Na začiatku sedemdesiatych rokov sa ako stabilný člen reprezentácie dočkal aj titulu majstra sveta.

Písal sa rok 1972, a pre Dzurillu to bol veľmi úspešný rok. Okrem spomenutého titulu majstra sveta z domáceho šampionátu v Prahe sa podieľal aj na zisku ďalšej bronzovej medaily zo zimnej olympiády v Sappore. V tom tom roku Vlado Dzurilla dovŕšil životnú tridsiatku.

V Slovane sa v tom čase zišli dvaja kvalitní brankári. Okrem Dzurillu aj Marcel Sakač. Vedenie sa rozhodlo brankárov striedať, jeden zápas chytal Dzurilla nasledujúci zase Sakač. Dzurillovi sa nechcelo vysedávať na striedačke a tak zašiel za trénerom Starším. Po rozhovore sa rozhodol Slovan opustiť a nabral smer za rieku Moravu. Obliekol dres Zetoru Brno.

V reprezentácii po troch rokoch pôstu prišlo pokračovanie spanilej zlatej jazdy. Československo s Vladom Dzurillom a bratmi Šťastnými (Peter Šťastný) sa stala v Katowiciach (1976) a Viedni (1977) majstrami sveta. Jedným z kormidelníkov reprezentácie bol Ján Starší. Roky 1976-1977 sa stali vrcholom v Dzurillovej kariére. Okrem titulov majstra sveta to bol predovšetkým I.ročník Kanadského pohára, ktorý sa konal v roku 1976.


Vlado Dzurilla v obkolesení spoluhráčov - foto: http://www.hockeyslovakia.sk


Vlado Dzurilla v zápase proti ZSSR

V skupinovom zápase Kanada - ČSSR si Dzurilla vybojoval takmer nesmrteľnosť. Najskôr sa mu diváci smiali, to keď sa pri snahe „nacúvať do brány“ neobratne vyvalil na ľad. Ale ako to už býva , po smiechu býva plač… Dzurilla svojimi zákrokmi privádzal kanadských profesionálov k zúfalstvu. Počas celých šesťdesiat minút čistého času mu Kanaďania nedokázali streliť gól. A keďže zo striel Vladových spoluhráčov sa jedna ujala, senzácia bola na svete. Čechoslováci porazili domácu Kanadu a pre Dzurillu to znamenalo okamžité ponuky od zámorských hokejových klubov. Dzurilla si toto víťazstvo užil. No vývoj zápasov turnaja spôsobil, že ČSSR sa dostala až do finále, v ktorom čakali domáci Kanaďania.




Prvé finále skončilo jednoznačným víťazstvom Kanady na nulu (6:0). Druhé finále však už vyzeralo úplne inak. Do zápasu nastúpili Čechoslováci s Čechom Holečkom v bráne. Ten sa však po dvoch rýchlych góloch vo svojej bráne porúčal z ľadu. Vymenil ho Dzurilla. a začala sa pravá hokejová bitka. Štyri minúty pred koncom sa ČSSR dostalo gólom Mariána Šťastného do vedenia 4:3. O dve minúty bolo vyrovnané a šlo sa do predĺženia, v ktorom domácim neuznali dva góly. V druhej minúte druhého predĺženia drámu rozhodol Darryl Sittler. Kanada zvíťazila no Československo sa rozhodne nemalo za čo hanbiť. Po zápase došlo z niečomu na hokeji nevídanému. Dzurilla patril medzi iniciátorov pozápasovej výmeny dresov.


Vlado Dzurilla v kanadskom drese po finále Canada cup 76 - foto: pressreader.com

V roku 1978 ukončil Dzurilla svoje pôsobenie v Zetore Brno a vybral sa za legionárskym chlebíčkom do Nemecka. Najskôr pôsobil dva roky v Augsburger EV a svoju ku koncu sa chýliacu kariéru ukončil v roku 1982 v drese SC Riessersee. Po ukončení hráčskej kariéry sa dal na trénerstvo. Trénoval Brno, Slovan a Düsseldorfer EG. Srdce populárneho Macíka dotĺklo 27.júla 1995. Zomrel v spánku na infarkt.

Vlado Dzurilla mal niekoľko prezývok, „Mr.Zero“, alebo „Macík“ (to pre svoju zavalitú postavu). Bol usmievavý a nekonfliktný a jeho manželka vravievala, že mala tri deti – dve dcéry a jeho… Miloval rýchlosť. Kúpil si motorku Norton, na ktorej sa preháňal po cestách. Na ľade zase zvykol osekávať súperov, ktorí stáli pred ním.

Po krátkej odmlke má Slovensko ďalších skvelých nasledovníkov Vladimíra Dzurillu. Boli to najmä Ján Lašák a Rastislav Staňa, obaja majstri sveta z roku 2002, v súčasnosti je toPeter Budaj, a najmä Jaroslav Halák, jedna z brankárskych hviezd NHL a takmer medailista zo zimnej olympiády z Vancouveru a finalista Svetového pohára 2016 v drese Európy. Na MS 20 v roku 2015 Kanade zažiaril Denis Godla. V play-off českej ligy sezóny 2016/2017

NAJVÝZNAMNEJŠIE ÚSPECHY A OCENENIA

  • ZOH 1968 - strieborná medaila
  • ZOH 1964 a ZOH 1972 - bronzová medaila
  • majster sveta – 1972, 1976 a 1977
  • MS 1961, MS 1965 a MS 1966 – strieborná medaila
  • MS 1963, MS 1964, MS 1969 a MS 1970 – bronzová medaila
  • Na MS 1965 vyhlásený za najlepšieho brankára šampionátu.
  • člen All Stars MS (1965, 1969)
  • finalista Kanadského pohára 1976
  • Víťaz ankety o slovenského hokejistu 20.storočia.
  • Tretie miesto v ankete o slovenského športovca 20. storočia.
  • Od roku 1998 Člen Siene slávy IIHF a Siene slávy slovenského hokeja od 30.novembra 2002.
  • 2007 obdržal od prezidenta Slovenskej republiky in memoriam Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti športu.

31.marca 2015 vzdala Slovenská pošta známku „Šport: Vladimír Dzurilla (1942-1995)“ s nominálnou hodnotou 0,80 eura. Tlačový list bol vydaný v zberateľsky prijateľnej forme - hlavou dole (každý druhý riadok známok je otočený o 180 stupňou). Motívom prítlače FDC obálky je Dzurilla v bráne chytajúci puk a motívom pečiatky je kaligrafická kresba základného brankárskeho postoja.

Okrem známky o Vladovi Dzurillovi vyšla v roku 1980 aj knižka s názvom Svet pred maskou, ktorej je Dzurilla spoločne s Romanom Cílekom spoluautorom .

Martin Šaro,   29 Mar 2017