Slovenská strela - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 22.október 2017 - kalendarium

Slovenská strela

V 30.rokoch 20.storočia začal na trati Praha-Bratislava premávať osobný vlak, ktorý mal na svoju dobu revolučný design aj samotnú konštrukciu. Niesol meno – Slovenská strela.


Slovenská strela

Keď ministerstvo železníc ČSR v rámci snáh o modernizáciu vozového parku prišlo s požiadavkou vlaku, ktorý by dokázal v čo najkratšom možnom čase preklenúť vzdialenosť medzi Bratislavou a Prahou, ako odozva vzniklo na svoju dobu originálne technické riešenie. Novinku si v roku 1934 objednali vtedajšie Československé dráhy. Bola vyrobená v kopřivnickej Tatre a pozostávala z dvoch súprav, ktoré niesli označenie M-290.001 a M-290.002. Po prvý krát na trať užívania sa dostal v roku 1936.

Projektu sa chopila známa konštrukčná kancelária Hansa Ledwinku z Tatry. Autorom dizajnu a interiéru bol český architekt Vladimír Grégr. Inšpiráciou mu zrejme bol automobil Tatra 77. Československý znak umiestnený na čele vlaku vznikol v ateliéry akademického sochára Jána Nušla.

Pohon vozidla bol unikátny. Konštrukcia hnacieho mechanizmu s elektro-mechanickým prenosom výkonu s vysokou účinnosťou najmä pri vyšších rýchlostiach bola riešením konštruktéra Ing. Josefa Sousedíka. Pri nízkych rýchlostiach bol pohon vozidla elektrický - spaľovací motor poháňal generátor a ten hnací elektromotor. So stúpajúcou rýchlosťou (od 85km/hod.) sa otáčky statora a rotora generátora postupne vyrovnávali, až pri určitej rýchlosti došlo k zopnutiu spojky statora a rotora generátora a od tohto okamihu bol prenos výkonu už iba mechanický. Vlak sa tak dokázal rozbehnúť plynule, bez trhania, ktoré doprevádza zrýchlenia pri mechanických pohonoch.

Vozne 2.triedy boli otvorené, s kapacitou 72 cestujúcich. Mali fajčiarsku časť a nefajčiarsku časť. Cestujúci sedeli po štyroch oproti sebe. Komfort cestovanie dotvárali čalúnené jemne perované sedadlá, koberec a tapety z umelého pergamenu. Vozne boli vykurované, mali kuchynku aj toaletu.Z vonkajšej strany boli lakované červenou farbou (višňový odtieň) s tmavozlatou strechou a na čelnej stene mali z oboch strán umiestnený Česko-Slovenský štátny znak doplnený nápisom ČSD.

Domovskou stanicou vlaku sa stalo depo Bratislava. Všetky nápisy vo vlaku boli v slovenčine. Existuje preto predpoklad, že vlak mal pomôcť lepšiemu zoznámeniu sa Čechov so Slovákmi. Česi v tých časoch na Slovensko ešte veľmi nezajazdili.

Počas II.svetovej vojny tieto vlaky nejazdili. Ich prevádzka bola obnovená až po vojne. Jazdili aj na trase Praha-Plzeň, či Praha-Ostrava. Cestovala ním aj delegácia, ktorá sa zúčastnila Norimberského procesu.

Do súčasnosti sa zachoval iba súprava 002. Je pýchou zbierok Technického múzea Tatra v Kopřivnici, kde je aj vystavená. Súprava 001 bola v roku 1953 vyradená a dlho stála na odstavnej koľaji v Studénke. V roku 1960 vyhorela.




Technické parametre

  • ľahká konštrukcia samonosnej skrine, nadväzujúca na aerodynamické automobily Tatra.
  • pohonné ústrojenstvo s prevodovkou a pohonom vnútorných náprav každého z podvozkov (1A)´ (A1)´
  • Maximálna rýchlosť vozidiel bola stanovená na 130 km/h, na dobrej trati však vozne boli schopné dosiahnuť aj vyššiu rýchlosť.
  • Pri skúšobnej jazde v roku 1936 dosiahol vozeň M290.002 rýchlosť až 148 km/h.
  • dĺžka vozidiel - 25,1 m
  • hmotnosť sa pohybovala medzi 36 až 42,6 t
  • Motory Tatra boli vznetové, neskôr kvôli nadmernej hlučnosti vymenené za zážihové o výkone 2 x 123kW (165 PS)

Martin Šaro,   27 Apr 2017