Bratislava - WebSlovensko.sk
dnes je: sobota 19.január 2019 - kalendarium

Bratislava

Bratislava je hlavné mesto Slovenska s excentrickou polohou ležiace na jeho juhozápadnej hranici. Dlhý úsek katastrálneho územia mesta je súčasne aj štátnou hranicou. Tento fakt je raritou medzi európskymi metropolami.

Bratislava




HISTÓRIA MESTA

Zoznámiť sa s prvými obyvateľmi územia dnešnej Bratislavy znamená cestovať v čase do staršej doby kamenej. Prvými obyvateľmi tohto územia boli Kelti. Vďaka čulým kontaktom na civilizovanejšie časti starého kontinentu Kelti nadobúdali rôzne poznatky a zručnosti a často sa nechávali inšpirovať. Inšpirácie sa prejavili najmä pri stavbe miest a osád a vďaka takejto inšpirácii vzniklo väčšie sídlo Keltov s mestským charakterom označované ako bratislavské oppidum. Tento fakt zapríčiňuje, že Bratislava patrí medzi najstaršie mestá v Európe.

Germánsko-rímske obdobie bolo obdobím, keď sa Bratislava stala súčasťou hraníc Rímskej ríše a súčasne aj dejiskom nepokojov medzi rímskou armádou a Germánov. Zadunajská časť Bratislavy sa stala súčasťou rímskej provincie Panónia.

Po páde Rímskej ríše sa v Európe vytvorilo politické a kultúrne vákuum. Nastalo obdobie veľkého sťahovania národov, ktoré postihlo aj územie dnešnej Bratislavy. V následnom období sa vďaka ustáleniu hraníc Frantskej ríše stala Bratislava prvýkrát pohraničným mesta. Tento charakter jej prischol v budúcnosti niekoľkokrát. So vznikom prvých štátnych útvarov Slovanov došlo ku prvým konfliktom medzi Frantskou ríšou a slovanskými kniežatami, či navzájom medzi slovanskými štátnymi útvarmi. A tieto šarvátky položili základy pre vytvorenie Veľkomoravskej ríše. Väčšina obyvateľov ríše sa koncentrovala do opevnených hradísk, pričom dve z nich sa vytvorili na území dnešnej Bratislavy (Devín a bratislavský hradný kopec). O významnosti hradných sídiel svedčí aj fakt, že sa jedno z nich dostalo aj na mincu. Na Prešporskom hrade, následníkovi opevneného hradiska na bratislavskom hradnom kopci, dokonca sídlil aj zakladateľ uhorského štátu Univerzitatis Istropolitana (Academia Istropolitana).

Po bitke pri Moháči sa vďaka novému panovníkovi Ferdinandovi I. Habsburskému a na základe zákona Uhorského snemu v roku 1536 stal Prešporok dočasne hlavným mestom Uhorska. Zároveň sa aj stal miestom korunovácie uhorských kráľov. Tento akt sa konal v Prešporku do roku 1830 celkovo 19 krát.




Prešporok milovala najmä Mária Terézia. 25.júna 1741 sa v meste uskutočnila veľkolepá korunovácia tejto panovníčky, ktorá neskôr využila každú príležitosť na návštevu mesta, pričom jeho obyvateľom spestrovala život rôznymi slávnosťami a podujatiami. Počas jej panovania sa uskutočnila aj prestavba Prešporského hradu. Darilo sa remeslám a obchodu, v meste sa rozvíjal duch osvietenstva a tolerancie. Počet obyvateľov sa zvýšil a Prešporok sa tak dostal na prvé miesto v rámci Uhorska. S rastom počtu obyvateľstva sa rozširovalo aj mesto. Následkom toho v roku 1775 Mária Terézia povolila zbúrať vnútorné hradby, aby nebránili urbanistickému rozvoju mesta. Jej syn, Jozef II. však už neprejavoval Prešporku toľko náklonnosti a tak sa politické postavenie mesta oslabilo.

Hospodársky rozmach mesta zabrzdili napoleonské vojny. V roku 1805 sa mesta zmocnili Napoleonovi vojaci. O niečo neskôr sa odohrala bitka troch cisárov pri Slavkove. Po porážke Rakúšanov a Rusov došlo v Prešporku 26. decembra 1805 v Zrkadlovej sieni delostreleckých gúľ vmurovaných do stien budov.

Druhá polovica 19.storočia bola v znamení priemyselnej revolúcie. Tá samozrejme zasiahla aj Bratislavu. Vznikol tu rad tovární, najmä medzi rokmi 1873 až 1911. Spolu s priemyselnou revolúciou sa rozvíjala aj doprava, najmä tá riečna. V roku 1818 sa na Dunaji otvorila paroplavba a v roku 1840 vyšla z mesta prvá súprava konskej železnice. Prvý parný vlak prišiel do Prešporku 5. augusta 1848. Od roku 1890 začali Prešporčania vďaka prešporskému propeleru cestovať aj na pravý breh rieky Dunaj. O rok neskôr postavili prvý pevný most na Dunaji a v roku 1895 vyšla do ulíc prvá električka. Zrodila sa mestská hromadná doprava. 13. októbra 1914 v Bratislave začala fungovať tretia univerzita v Uhorsku - Alžbetínska univerzita. Bola pomenovaná po manželke cisára Františka Jozefa a mala slúžiť poslucháčom zo Slovenska. Bohužiaľ, vyučovacím jazykom bol maďarský jazyk.

Po vzniku Česko-Slovenska došlo 2.februára 1919 ku presťahovaniu slovenskej vlády zo Žiliny do Prešporka. 6.marca 1919 Prešporok premenovali na Bratislavu.

Medzi dvoma vojnami pokračoval rozvoj Bratislavy. Počet obyvateľov sa zvýšil a Bratislava sa stala centrom národných inštitúcií. Po vzniku samostatného Slovenského štátu sa Bratislava stala jeho hlavným mestom. Prezident Tiso sa usídlil v Grassalkovichovom paláci, ktorý je aj v súčasnosti sídlom slovenského prezidenta.

Po druhej svetovej vojne prežívala Bratislava veľký rozvoj. Počet obyvateľov sa strojnásobil najmä vďaka prisťahovalectvu ľudí z iných kútov Slovenska, ktorí v Bratislave hľadali prácu. To sa odrazilo vo výstavbe mestských častí a od roku 1978 aj tretieho najväčšieho sídliska na Slovensku Petržalky. Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa od 1. januára stala Bratislava hlavným mestom Slovenske republiky. Stáva sa tak miestom poriadania stretnutí aj na tej najvyššej úrovni, ako napríklad v roku 2005, keď sa v Bratislave stretli na Sumite prezidenti USA a Ruskej federácie.

ZAUJÍMAVÍ BRATISLAVSKÍ RODÁCI

Peter Petiška, Martin Porujbak, Juraj Durdiak, Zdena Studenková, Ivan Mystrík, Ondrej Nepela, Peter Dubovský, Hana Hegerová, Július Satinský, Jozef Golonka, Miloš Pietor, Ján Vilček, Dušan Pašek, Pavol Debnár, Štefan Bučko, Ján Zlocha, Hana Gregorová, Kamil Peteraj, Radka Zrubáková, Ivana Fiala, Vlado Bednár

BRATISLAVA - STARÉ MESTO

  • centrum Bratislavy
  • V Starom meste je sústredených najviac sakrálnych a svetských pamiatok.
  • SAKRÁLNE PAMIATKY: Kaplnka sv. Kataríny, Dóm sv. Martina (korunovačný kostol), gotický kláštor klaristiek, Františkánsky kostol zasvätený zvestovaniu Panny Márie (odohrávala sa v ňom jedna z tradičných ceremónií prešporských korunovácií uhorských kráľov, nový panovník na nej pasoval vybraných šľachticov za rytierov zlatej ostrohy), Veľký evanjelický kostol (na Panenskej ulici), Novorománsky kalvínsky kostol (námestie SNP), Kostol sv. Alžbety (Modrý kostolík).
  • SVETSKÉ PAMIATKY: Prašná bašta, lekáreň U červeného raka (ukážka najstaršieho vybavenia lekární), Michalská veža (jedna zo štyroch brán, ktorými sa kedysi vstupovalo do mesta, 0-tý kilometer, od ktorého sa odpočítava vzdialenosť vybraných miest od Bratislavy, vo veži je umiestnená výstavka zbrani), Segnerova kúria (na Michalskej ulici - rodný dom Johanna Andreasa Segnera), Jeszenákov palác (druhý najstarší palác v meste), palác Uhorskej kráľovskej dvorskej komory (miesto, kde zasadal Uhorský snem), palác Leopolda de Pauliho (na spojnici Michalskej a Ventúrskej ulice), Zichyho palác, Pállfyho palác (pravdepodobne v ňom koncertoval Wolfgang Amadeus Mozart), Universitatis Istropolitana (dva domy oproti Pállfyho palácu), Esterházyho palác, Csákyho palác, Keglevichov palác, Grassalkovichov palác, Pállfyho palác (patril Jánovi Pállfymu, neskoršiemu palatínovi), dom č.1 (Prvá prešporská sporiteľňa), Divadlo P.O. Hviezdoslava (replika spúšťacích mreží – na tomto mieste bola Laurinská brána, ktorá sa zrejme podobala na Michalskú bránu), dom č.5 (postavený v roku 1906 na mieste stredovekého domu Auerovcov z 15.storočia, v ktorom bývala kráľovná Mária, dnes je v ňom kaviareň u Rolanda), bratislavské korzo (Divadlo na Korze - Irish pub), Kutscherfeldov palác (socha muža s trojrohým klobúkom), Mirbachov palác (stavba v štýle rokoka, dal ho postaviť bohatý prešporský pivovarník Spech), Primaciálny palác, Dom U dobrého pastiera (mimoriadne pekná nehnuteľnosť v podhradí v tzv. drobnej rokokovej architektúre, Expozícia historických hodín), Župný dom (postavený v roku 1844, stal ústredným úradom Prešporskej župy, v rokoch 1939-1994 tu snemovali slovenské zákonodárne orgány), morový stĺp (Župné námestie), Lafranconiho palác( strešná konštrukcia tu bola prenesená z objektov Viedenskej svetovej výstavy), Reduta (postavená v rokoch 1911 až 1915) postavená podľa projektu budapeštianskych architektov, silueta sa snaží kopírovať základný tvar krajinskej obilnej sýpky, dnes v Redute sídli Slovenská filharmónia)
  • Námestia: Rudnayovo námestie (južne od Dómu sv. Martina), Hlavné námestie (miesto, kde sa Bratislavčania stretávajú na rôznych kultúrnych a spoločenských podujatiach, Maximiliánová fontána, Stará radnica s delovou guľou vmurovanou do fasády), Františkánske námestie, Primaciálne námeste, Župné námestie (V čase stredoveku na tomto mieste bola Osada sv. Michala, ktorá nadobudla charakter predmestia. V čase tureckého nebezpečenstva dali domy zbúrať, aby vraj vojaci lepšie videli na Turkov), Šafárikovo námestie (Univerzita Komenského, ktorú postavili v roku 1930 ako obchodný burzový palác podľa víťazného projektu.), Bratislavské nábrežie (Slovenské národné múzeum), Námestie Ľ.Štúra (do roku1939 Korunovačné námestie - dejisko záverečnej ceremónie korunovačných slávností), Hviezdoslavovo námestie (Slovenské národné divadlo, Ganymedova fontána, Hviezdoslavou pomník, pamätný kameň sviečkovej demonštrácie z 25.marca 1988)
  • ďalšie zaujímavosti: Čumil, Schöner Nazi (na ulici Rybárska), pamätník Slavín s cintorínom (sú na ňom pochovaní sovietski vojaci, ktorí padli pri oslobodzovaní Bratislavy), pomník československej štátnosti (so sochou Milana Rastislava Štefánika)

MESTSKÉ ČASTI BRATISLAVY

  • KARLOVA VES (botanická s približne 5000 druhmi cudzokrajných rastlín z toho 650 drevín, zoologická záhrada)
  • DÚBRAVKA (Slovenské závody technického skla, Villa Rustica z čias Rímskej ríše)
  • LAMAČ (1866 - posledná bitka prusko-rakúskej vojny)
  • ZÁHORSKÁ BYSTRICA (televízia Markíza, barokovo-klasicistický Kostol sv. Petra a Pavla Apoštolov, rodný dom plk. Prvoniča - letca 312. squadrony Royal Air Force)
  • DEVÍNSKA NOVÁ VES (Devínska Kobyla - národná prírodná rezervácia)
  • DEVÍN (Devínsky hrad)
  • NOVÉ MESTO (Bratislavský lesný park - oblasť prímestskej rekreácie v Bratislave, Kamzík, pamätný stĺp z roku 1683 pripomínajúci pobyt tureckých vojsk v okolí mesta pred pamätnou bitkou pri Viedni, pomník bitky prusko-rakúskej vojny v roku 1866, televízna veža )
  • RAČA (vinohradníctvo, Račianska frankovka - najznámejšie račianske víno, typická malokarpatská vinohradnícka obec)
  • VAJNORY, RUŽINOV (Csákyho kaštieľ, Štrkovecké jazero)
  • VRAKUŇA
  • PODUNAJSKÉ BISKUPICE
  • PETRŽALKA (tretie najväčšie sídlisko na Slovensku)
  • RUSOVCE (Múzeum Antiky Geruta - Rimania tu postavili vojenský tábor Gerutala a začlenili ho do obranného systému Limes Romanus, SĽUK - Slovenský ľudovoumelecký kolektív, kaštieľ)
  • JAROVCE (bývalá obec s prítomnosťou Chorvátov)
  • ČUŇOVO (vodné dielo Gabčíkovo, areál vodných športov, Galéria Danubia).

OKOLIE BRATISLAVY

  • MALINOVO (dedinka pri Bratislave, v ktorej sa v roku 1910 okrem Bratislavy zastavil americký prezident Theodor Roosevelt)

V Bratislave sídli futbalový klub Slovan Bratislava - majster Česko-Slovenska a niekoľkonásobný majster Slovenska. (Slovan Bratislava, ako jediný futbalový klub zo Slovenska i bývalého Česko-Slovenska dokázal vyhrať európsku klubovú pohárovú trofej). Miestny hokejový klub HC Slovan Bratislava je účastníkom Kontinentálnej hokejovej ligy – KHL.

Jakub Hlohoš,   25 Dec 2018