región Malohont - WebSlovensko.sk
dnes je: pondelok 24.september 2018 - kalendarium

región Malohont

Malohont - historické územie, ktoré sa v stredoveku vytvorilo v povodí rieky Rimava pravdepodobne ako pozostatok celku patriaceho starému rodu Hunt-Poznanovcov. Malohont bol súčasťou Hontianskej stolice až do konca 17.storočia, keď regiónu bola priznaná rozsiahla autonómia.

región Malohont

Na konci 18.storočia sa Malohont spojil prvý krát s Gemerom a táto Gemerskomalohontianska stolica pretrvala s menšími úpravami až do roku 1922. Dnešný Malohont je prakticky totožný s okresom Rimavská Sobota.

RIMAVSKÁ SOBOTA

  • Centrum regiónu, ktoré leží na úrodnej nive rieky Rimava.
  • Na území dnešnej Rimavskej Soboty existovala v 11.storočí osada Villa Stephani, nazvaná podľa tvorcu uhorského štátu a jeho prvého kráľa Štefana I.. Osada bola miestom konania pravidelných sobotných trhov, na základe ktorých sa pre označenie sídla začalo čoraz viac používať označenie Sobota. Prvým tvarom bol Rymoa Zumbota v listine z roku 1270.
  • Mesto bolo v rokoch 1441 - 1460 v rukách Jána Jiskru z Brandýsa, ktorého vojaci tu vybudovali pevnosť Sobôtka. Mestečko bolo v tom čase dejiskom významných historických udalostí. V rokoch 1447, 1451 a 1452 sa tu napríklad viedli rokovania a o uzavretí prímeria medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadym.
  • V roku 1506 mesto zničil požiar a škodlivo do jeho vývoja zasiahli aj dve osmansko-turecké okupácie v rokoch 1553-1593 a 1598-1686. Sídlom Turkov bol hrad Sobôtka v rovnomernej mestskej časti, ktorá sa prvý krát spomína v roku 1341 pod názvom Zabadfalu (Slobodná dedina).
  • Po oslobodení sa Rimavská Sobota dostala do vlastníctva Forgáchovcov a Koháryovcov. Až po vykúpení od vtedajších majiteľov sa Rimavská Sobota stala slobodným mestom a v rokoch 1786-1790 a 1883-1922 sídlom Gemersko-malohontianskej župy.
  • Počas stavovských povstaní v jej chotári táborili vojská Gabriela Bethlena a Juraja I.Rákócziho (v roku 1645). V roku 1805 tu pri návrate do vlasti po bitke pri Slavkove nocoval ruský vojvodca Michail I. Kutuzov, ktorý ocenil veľkolepé uvítanie.
  • Mesto si počas celej histórie zachovalo svoj obchodno-remesenícky charakter. Vďaka úrodnej pôde tu svojej úrodnej pôde zohralo aj poľnohospodárstvo
  • Do 19.storočia sa tu vytvorilo 27 remeselníckych cechov.
  • Centrum vzdelanosti - Spoločnosť vzdelancov, protestanské gymnázium.
  • Od roku 1975 sa tu nachádza hvezdáreň a sídli tu sekretariát Slovenského zväzu astronómov - amatérov.
  • Hlavné námestie - klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, barokovo -klasicistický evanjelický kostol, kalvínsky kostol
  • Židovská synagóga
  • Gemersko-malohontianske múzeum s numifikovanými pozostatkami ženského tela.
  • Kurinec - rekreačná oblasť
  • Kurinecká dubina - národná prírodná rezervácia.

HNÚŠŤA

  • druhé najväčšie sídlo Malohontu
  • Na území Hnúšte existovala osada už v poslednej fáze slovenského osídlenia regiónu. Stredoveká obec tu vznikla v roku zlúčením dvoch obcí v 12. a 13.storočí. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1348.
  • Významný rozvoj obce sa spája s rozvojom hutníctva a železiarstva v 18.storočí. Začiatkom 19.storočia tu bola jedna vysoká pec a dve slovenské pece na železo, tri väčšie a jeden menší hámor. V roku 1900 viac ako polovica obyvateľstva pracovala v železiarstve. V 19.storočí v Hnúšti založili magnezitovú továreň a mlyny na mastenec. Po druhej svetovej vojne postavili nové priemyselné podniky ako napríklad Magnezitové závody a Rudné bane. Po roku 1990 prešiel hnúštianský priemysel transormáciou a viaceré prevádzky zatvorili.
  • Rodisko Jána Francisciho, ktorý tu v roku 1848 spolu s Daxnerom organizoval slovenské dobrovoľnícke gardy.
  • Mesto sa vďaka koncentrácii robotníkov stalo v polovici 19.storočia významným centrom robotníckeho a neskôr aj komunistického hnutia. Situáciu vyostrila aj skutočnosť, že v konkurenčnom prostredí prvej Česko-Slovenskej republiky zanikli železiarne a vysoké pece, a dokonca došlo ku utlmeniu ťažby a úpravy magnezitu, čo spôsobilo veľkú nezamestnanosť.
  • Po Viedenskej arbitráži v roku 1938, keď Rimavská Sobota pripadla Maďarsku sa Hnúšťa stala centrom okresu a neskôr počas Slovenského národného povstania bola aj jedným z jeho centier.
  • kostoly - Kostol Povýšenia sv. Kríža, neorenesančná kaplnka s kryptou.
  • obec Likier - leží južne od centra. V 19.storočí sa obec stala hybnou silou rozvoja celej oblasti. V roku 1881 tu založili Rimamuránskosalgótarjánsku spoločnosť, ktorá bola na konci 19.storočia najväčším železiarskym koncernom v Uhorsku.
  • Polom - najvyššie položená časť Hnúšte vo výške 694m, prechádza ňou červeno značkovaná trasa - tzv.Cesta Márie Széchyovej sledujúca starú cestu spájajúcu Fiľakovský hrad a hrad Muráň.
  • Hnúšťa je východiskom aj ďalších turistických trás, napríklad na vrch Sinec, kde bola kedysi protiturecká pevnosť.
  • zaujímaví rodáci: Ján Valach, Ján Francisci, Adam Cibuľa

TISOVEC

  • Staré banské mesto, ktoré vzniklo niekedy v 13.storočí.
  • Mesto dostalo svoj názov od Slovanov podľa charakteristického stromoradia.
  • Do 16.storočia bol Tisovec dedinou od polovice 16.storočia sa spomína už ako oppidum (mestečko).
  • Mesto postretli v 17. a na začiatku 18. storočia nepríjemnosti - vojenské nájazdy, živelné pohromy (požiar a morové epidémie) - v roku 1682 bolo mesto počas Thökölyho povstania vydrancované. Nastal hospodársky a spoločenský úpadok Tisovca -strata trhových práv a mestských výsad, ktoré Tisovec opäť získal od Márie Terézie v roku 1780.
  • V meste malo silnú tradíciu železiarstvo.
  • Koncom 30tych 19.storočia jednou zo základní slovenského národného pohybu. Jeho vedúcou osobnosťou bol evanjelický kňaz a superintendent Pavol Jozeffy, ktorý v roku 1842 viedol slovenskú delegáciu do Viedne.
  • najstarší spevokol na Slovensku.
  • centrum Slovenského národného povstania.
  • technické pamiatky - mlyn a píla
  • Časť Rimavská Píla - pôsobila tu spisovateľka Terézia Vansová.
  • zaujímaví rodáci: Vladimír Clementis, Štefan Marko-Daxner, Matej Hrebenda, Jonatán Dobroslav Čipka, Július Nosko



ĎALŠIE ZAUJÍMAVÉ MIESTA

  • Maginhrad 430m(sídlisko z mladšej bronzovej a halšatskej doby, neskôr husitská pevnosť)
  • NIŽNÝ SKLÁLNIK (sídlo Čitateľskej spoločnosti malohont a Malohontskej učenej spoločnosti)
  • VYŠNÝ SKÁLNIK (zaujímaví rodáci: Ján Botto)
  • HRACHOVO (opevnený gotický kaštieľ - v 15. storočí pohraničná pevnosť, na začiatku 18.storočia ho zbúrali)
  • RIMAVSKÁ BAŇA (zaujímaví rodáci: Juraj Pálkovič, evanjelický kostol - národná kultúrna pamiatka)
  • LEHOTA NAD RIMAVICOU (staršia časť Rimavica bola pravdepodobne založená hľadačmi zlata)
  • RIMAVSKÉ BREZOVO (ranogotický evanjelický kostol - národná kultúrna pamiatka a súčasť Gotickej cesty)
  • KLENOVEC (povesti o Jánošíkovi - v klenovskom hostinci ho chytili, centrum SNP, zaujímaví rodáci: Vladimír Mináč)

PRÍRODNÉ KRÁSY

národná prírodná rezervácia Hradová, Národný park Muránska planina

HRADY

  • hrad v Ožďanoch - pravdepodobne zo začiatku 14.storočia, ktorý v prvej polovici 15.storočia obsadili vojská Jana Jiskru z Brandýsa a v roku 1604 vypálili cisárske vojská. Zvyšky hradu zabudovali do renesančného kaštieľa.
  • hrad na vrchu Hradová - z 13.storočia, v 15.storočí hrad dobyli vojská Jana Jiskru, v 16.storočí Turci a napokon ho v 17.storočí vypálili a zbúrali cisárske vojská.
  • hrad Muráň

Martin Šaro,   09 May 2018