región Malohont - WebSlovensko.sk
dnes je: piatok 16.november 2018 - kalendarium

región Malohont

Malohont - historické územie, ktoré sa v stredoveku vytvorilo v povodí rieky Rimava pravdepodobne ako pozostatok celku patriaceho starému rodu Hunt-Poznanovcov. Malohont bol súčasťou Hontianskej stolice až do konca 17.storočia, keď regiónu bola priznaná rozsiahla autonómia.

Ak sa vám projekt webslovensko páči, budeme rádi ak ho podporíte nejakou finančnou čiastou. Jej výšku necháme na vás.

IBAN: SK 86 1100 000 000 293 528 4140

č.účtu: 293 528 4140/1100 (Tatra banka)

bic/swift: TATRSKBX

variabilný symbol: 20180528

región Malohont




Na konci 18.storočia sa Malohont spojil prvý krát s Gemerom a táto Gemerskomalohontianska stolica pretrvala s menšími úpravami až do roku 1922. Dnešný Malohont je prakticky totožný s okresom Rimavská Sobota.

RIMAVSKÁ SOBOTA

  • Centrum regiónu, ktoré leží na úrodnej nive rieky Rimava.
  • Na území dnešnej Rimavskej Soboty existovala v 11.storočí osada Villa Stephani, nazvaná podľa tvorcu uhorského štátu a jeho prvého kráľa Štefana I.. Osada bola miestom konania pravidelných sobotných trhov, na základe ktorých sa pre označenie sídla začalo čoraz viac používať označenie Sobota. Prvým tvarom bol Rymoa Zumbota v listine z roku 1270.
  • Mesto bolo v rokoch 1441 - 1460 v rukách Jána Jiskru z Brandýsa, ktorého vojaci tu vybudovali pevnosť Sobôtka. Mestečko bolo v tom čase dejiskom významných historických udalostí. V rokoch 1447, 1451 a 1452 sa tu napríklad viedli rokovania a o uzavretí prímeria medzi Jánom Jiskrom a Jánom Hunyadym.
  • V roku 1506 mesto zničil požiar a škodlivo do jeho vývoja zasiahli aj dve osmansko-turecké okupácie v rokoch 1553-1593 a 1598-1686. Sídlom Turkov bol hrad Sobôtka v rovnomernej mestskej časti, ktorá sa prvý krát spomína v roku 1341 pod názvom Zabadfalu (Slobodná dedina).
  • Po oslobodení sa Rimavská Sobota dostala do vlastníctva Forgáchovcov a Koháryovcov. Až po vykúpení od vtedajších majiteľov sa Rimavská Sobota stala slobodným mestom a v rokoch 1786-1790 a 1883-1922 sídlom Gemersko-malohontianskej župy.
  • Počas stavovských povstaní v jej chotári táborili vojská Gabriela Bethlena a Juraja I.Rákócziho (v roku 1645). V roku 1805 tu pri návrate do vlasti po bitke pri Slavkove nocoval ruský vojvodca Michail I. Kutuzov, ktorý ocenil veľkolepé uvítanie.
  • Mesto si počas celej histórie zachovalo svoj obchodno-remesenícky charakter. Vďaka úrodnej pôde tu svojej úrodnej pôde zohralo aj poľnohospodárstvo
  • Do 19.storočia sa tu vytvorilo 27 remeselníckych cechov.
  • Centrum vzdelanosti - Spoločnosť vzdelancov, protestanské gymnázium.
  • Od roku 1975 sa tu nachádza hvezdáreň a sídli tu sekretariát Slovenského zväzu astronómov - amatérov.
  • Hlavné námestie - klasicistický rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, barokovo -klasicistický evanjelický kostol, kalvínsky kostol
  • Židovská synagóga
  • Gemersko-malohontianske múzeum s numifikovanými pozostatkami ženského tela.
  • Kurinec - rekreačná oblasť
  • Kurinecká dubina - národná prírodná rezervácia.

HNÚŠŤA

  • druhé najväčšie sídlo Malohontu
  • Na území Hnúšte existovala osada už v poslednej fáze slovenského osídlenia regiónu. Stredoveká obec tu vznikla v roku zlúčením dvoch obcí v 12. a 13.storočí. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1348.
  • Významný rozvoj obce sa spája s rozvojom hutníctva a železiarstva v 18.storočí. Začiatkom 19.storočia tu bola jedna vysoká pec a dve slovenské pece na železo, tri väčšie a jeden menší hámor. V roku 1900 viac ako polovica obyvateľstva pracovala v železiarstve. V 19.storočí v Hnúšti založili magnezitovú továreň a mlyny na mastenec. Po druhej svetovej vojne postavili nové priemyselné podniky ako napríklad Magnezitové závody a Rudné bane. Po roku 1990 prešiel hnúštianský priemysel transormáciou a viaceré prevádzky zatvorili.
  • Rodisko Jána Francisciho, ktorý tu v roku 1848 spolu s Daxnerom organizoval slovenské dobrovoľnícke gardy.
  • Mesto sa vďaka koncentrácii robotníkov stalo v polovici 19.storočia významným centrom robotníckeho a neskôr aj komunistického hnutia. Situáciu vyostrila aj skutočnosť, že v konkurenčnom prostredí prvej Česko-Slovenskej republiky zanikli železiarne a vysoké pece, a dokonca došlo ku utlmeniu ťažby a úpravy magnezitu, čo spôsobilo veľkú nezamestnanosť.
  • Po Viedenskej arbitráži v roku 1938, keď Rimavská Sobota pripadla Maďarsku sa Hnúšťa stala centrom okresu a neskôr počas Slovenského národného povstania bola aj jedným z jeho centier.
  • kostoly - Kostol Povýšenia sv. Kríža, neorenesančná kaplnka s kryptou.
  • obec Likier - leží južne od centra. V 19.storočí sa obec stala hybnou silou rozvoja celej oblasti. V roku 1881 tu založili Rimamuránskosalgótarjánsku spoločnosť, ktorá bola na konci 19.storočia najväčším železiarskym koncernom v Uhorsku.
  • Polom - najvyššie položená časť Hnúšte vo výške 694m, prechádza ňou červeno značkovaná trasa - tzv.Cesta Márie Széchyovej sledujúca starú cestu spájajúcu Fiľakovský hrad a hrad Muráň.
  • Hnúšťa je východiskom aj ďalších turistických trás, napríklad na vrch Sinec, kde bola kedysi protiturecká pevnosť.
  • zaujímaví rodáci: Ján Valach, Ján Francisci, Adam Cibuľa

TISOVEC

  • Staré banské mesto, ktoré vzniklo niekedy v 13.storočí.
  • Mesto dostalo svoj názov od Slovanov podľa charakteristického stromoradia.
  • Do 16.storočia bol Tisovec dedinou od polovice 16.storočia sa spomína už ako oppidum (mestečko).
  • Mesto postretli v 17. a na začiatku 18. storočia nepríjemnosti - vojenské nájazdy, živelné pohromy (požiar a morové epidémie) - v roku 1682 bolo mesto počas Thökölyho povstania vydrancované. Nastal hospodársky a spoločenský úpadok Tisovca -strata trhových práv a mestských výsad, ktoré Tisovec opäť získal od Márie Terézie v roku 1780.
  • V meste malo silnú tradíciu železiarstvo.
  • Koncom 30tych 19.storočia jednou zo základní slovenského národného pohybu. Jeho vedúcou osobnosťou bol evanjelický kňaz a superintendent Pavol Jozeffy, ktorý v roku 1842 viedol slovenskú delegáciu do Viedne.
  • najstarší spevokol na Slovensku.
  • centrum Slovenského národného povstania.
  • technické pamiatky - mlyn a píla
  • Časť Rimavská Píla - pôsobila tu spisovateľka Terézia Vansová.
  • zaujímaví rodáci: Vladimír Clementis, Štefan Marko-Daxner, Matej Hrebenda, Jonatán Dobroslav Čipka, Július Nosko



ĎALŠIE ZAUJÍMAVÉ MIESTA

  • Maginhrad 430m(sídlisko z mladšej bronzovej a halšatskej doby, neskôr husitská pevnosť)
  • NIŽNÝ SKLÁLNIK (sídlo Čitateľskej spoločnosti malohont a Malohontskej učenej spoločnosti)
  • VYŠNÝ SKÁLNIK (zaujímaví rodáci: Ján Botto)
  • HRACHOVO (opevnený gotický kaštieľ - v 15. storočí pohraničná pevnosť, na začiatku 18.storočia ho zbúrali)
  • RIMAVSKÁ BAŇA (zaujímaví rodáci: Juraj Pálkovič, evanjelický kostol - národná kultúrna pamiatka)
  • LEHOTA NAD RIMAVICOU (staršia časť Rimavica bola pravdepodobne založená hľadačmi zlata)
  • RIMAVSKÉ BREZOVO (ranogotický evanjelický kostol - národná kultúrna pamiatka a súčasť Gotickej cesty)
  • KLENOVEC (povesti o Jánošíkovi - v klenovskom hostinci ho chytili, centrum SNP, zaujímaví rodáci: Vladimír Mináč)

PRÍRODNÉ KRÁSY

národná prírodná rezervácia Hradová, Národný park Muránska planina

HRADY

  • hrad v Ožďanoch - pravdepodobne zo začiatku 14.storočia, ktorý v prvej polovici 15.storočia obsadili vojská Jana Jiskru z Brandýsa a v roku 1604 vypálili cisárske vojská. Zvyšky hradu zabudovali do renesančného kaštieľa.
  • hrad na vrchu Hradová - z 13.storočia, v 15.storočí hrad dobyli vojská Jana Jiskru, v 16.storočí Turci a napokon ho v 17.storočí vypálili a zbúrali cisárske vojská.
  • hrad Muráň

Martin Šaro,   09 May 2018