región Pohronie - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 17.december 2017 - kalendarium

región Pohronie

Stredom Slovenska preteká rieka, ktorá okrem života dala meno aj dvom regiónom stredného Slovenska. Územie okolo horného toku rieky sa nazýva Horehroním, názov z juhu susediaceho regiónu nesie meno Pohronie. Rieka Hron spája centrá oboch regiónov - Banskú Bystricu a Zvolen.


región Pohronie

ZVOLEN

  • Mesto v minulosti vďaka svojej polohe v priesečníku dôležitých cestných a železničných ťahov patrilo medzi najvýznamnejšie v hornom Uhorsku.
  • Územie vklinené medzi korytá Hrona a Slatiny bolo osídlené už v praveku, ale osobitne bohaté sú nálezy z doby bronzovej. v 7.-12.storočí tu žili Slovania. Funkciu vojenského a správneho strediska plnilo hradisko v Priekope. V 12.storočí sa odčlenil od Hontianskej stolice Zvolenský komitát, ktorého sídlom sa stal Pustý hrad (Starý Zvolenský hrad). Najstaršia písomná zmienka o osade Zvolen pochádza z roku 1243. Listina kráľa Bela IV. jej obyvateľom potvrdila významné samosprávne výsady, ktoré získali dva roky predtým. V roku 1254 k nim pribudli ďalšie privilégií. Význam Zvolena vzrástol, keď v jeho bezprostrednom susedstve v rokoch 1370 až 1382 opevnený kráľovský zámok. V tomto období sa darilo obchodu a remeslám. Darilo sa najmä garbiarom, hrnčiarom, krajčírom a obuvníkom. V 17.storočí pod hrozbou tureckých útokov okolo Zvolena vybudovali systém opevnení, ktorý určil pôdorys mesta. Zvolen je v súčasnosti moderným mestom s rozvinutým drevárstvom, vysokým školstvom, vedeckými inštitúciami zameranými na lesnictvo a spracovanie dreva.
  • Zvolenský zámok - dominanta Zvolena, v ktorom sa nachádza Slovenská národná galéria
  • Námestie SNP - obdĺžnikové námestie s Kostolom sv. Alžbety
  • Malý kaštieľ s rokokovou fasádou, Finková kúria so zbierkami Lesníckeho a drevárskeho múzea
  • zaujímaví rodáci: Miloš Vesel, Mirko Vesel, Elena Kaliská, Ján Lašák, Jozef Cíger Hronský , Karol Beck, Ľudovít Greššo, Ivan Palúch, Mikuláš Štefan Ferienčík, Ľudo Zelienka, Milan Lasica

DETVA a HRIŇOVÁ

  • Územie oboch miest bolo osídlené už v dobe bronzovej
  • kompaktnejšie sídlo tu vzniklo až v polovici 17.storočia
  • Detva - miesto tradičných trhov a výroby ovčieho syra - prvá bryndziareň
  • Detva - veľký strojársky podnik
  • folklór - Podpolianske folklórne slávnosti
  • lazy
  • zaujímaví rodáci: Štefan Nosáľ, Eva Tulejová-Medveďová



KREMNICA

  • v minulosti to bolo jedno z najbohatších miest Slovenska, jeho bohatstvo pochádzalo z ťažby zlata
  • V roku 1328 jej uhorský panovník Karol Róbert z Anjou udelil výsady slobodného a banského kráľovského mesta
  • mimoriadne privilégium - razenie mincí v Kremnickej mincovni. Mincovňu založili minciari, ktorí prišli na kráľovo pozvanie z Kutnej hory a uhorské prvé groše v nej vyrazili už v roku 1329 a okrem grošov sa osobitnej pozornosti tešili kremnické dukáty. 16.storočí sa okrem mincovníctva začalo v Kremnici rozvíjať aj medailérstvo. Dnes sa v mincovni razia pamätné mince a dokonca aj platidlá iných štátov. Od 24.2.2011 sa mincovňa stala súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva.
  • najstaršia časť Kremnice - Alden Kammerhof (starý komorský dvor)
  • Kutnohorskí minciari a nemeckí kolonisti sa usídlili okolo námestia Ring. V roku 1405 sa okolo mesta začalo budovať vonkajšie opevnenie s hradbami, baštami a troma bránami.
  • ďalšiemu rozvoju mesta napomohli privilégia Mateja Korvína v roku 1474, ktoré podporovali rozvoj obchodu. Úpadok mesta sa pod vplyvom tureckého nebezpečenstva, epidémií a požiarov začal v 16.storočí a pokračoval aj v 18.storočí
  • Ústredná plocha mesta - Štefánikovo námestie s mestským hradom (s Hodinovou vežou) a gotickým Kostolom sv. Kataríny postaveným v 15.storočí. Pýchou kostola je vzácny organ
  • Trojičný stĺp - baroková pamiatka na obete morovej epidémie z roku 1710, ktorú postavili v rokoch 1765 až 1772. Sochárska výzdoba stĺpa pochádza z dielne D.Stanettiho, dvorného sochára banských miest.
  • V západnej časti námestia sa nachádzajú františkánsky kláštor a kostol, ktoré postavili v rokoch 1653 až 1660 v rámci masívnej protireformačnej kampane Habsburgovcov
  • Mincovňa - pôvodne ju tvorilo viacero gotických domov z 15.storočia, ktoré v nasledujúcom období prestavali a architektonicky zjednotili. Mincovňa mala vlastné opevnenie a arzenál zbraní.
  • Múzeum mincí a medailí umiestnených v meštiackom dome.
  • Stála výstava venovaná histórii lyžovania v priestoroch barbakánu v Dolnej bráne. V okolí Kremnice sa organizujú tradičné bežecké preteky Biela stopa SNP.
  • zaujímaví rodáci: Stanislav Kropilák

ŽIAR NAD HRONOM

  • Najstaršia zmienka o osade Saneta Crux (Svätý kríž) sa objavila v zakladacej listine benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku z roku 1075
  • Zmeny nastali až po druhej svetovej vojne, keď sa v meste spustila výroba hliníka. Miestna hliník je dnes jedným z najvýznamnejších podnikov na Slovensku. Tento hutnícky gigant pritiahol do Ždiaru množstvo prisťahovalcov z okolia a iných regiónov Slovenska, pre ktorých tu vyrástlo moderné mesto.
  • Renesančno-barokový kaštieľ, ktorý dal v roku 1631 postaviť Peter Pázmány. Slúžil ako letné sídlo banskobystrických biskupov. V rokoch 1851-1869 tu žil prvý predseda Matice slovenskej Štefan Moyzes. Jeho pozostatky sú uložené v krypte diecéznych biskupov pod severnou vežou klasicistického Kostola Povýšenia Svätého Kríža.

BANSKÁ ŠTIAVNICA

  • klenot Slovenska
  • pamiatky mesta sa dostali v roku 1996 do Zoznamu svetového prírodného dedičstva UNESCO
  • najväčšie centrum ťažby drahých kovov v habsburgskej monarchii
  • prvé mestské výsady získala Banská Štiavnica okolo roku 1238 a jej jeho privilégiá sa stali vzorom pre zakladacie listiny stredoslovenských banských miest. Bohatstvo plynúce z ťažby sa prenášalo do budovania rozsiahleho a výstavného stredovekého mesta s prepychovými mestami bohatých mešťanov (waldbürgeri), kostolmi a verejnými budovami.
  • 1763 - najstaršia uhorská banícka škola, ktorú v roku 1762 povýšili na Banskú akadémiu - prvú vysokú banskú školu svojho druhu v Európe.
  • s utlmovaním banskej činnosti začal upadať aj rozvoj mesta. Poslednú baňu v Štiavnických vrchoch uzatvorili v roku 2001.
  • mestská pamiatková rezervácia s 360 pamiatkovými objektami
  • Starý zámok s najstarším objektom v zámku je bývalý farský Kostol Panny Márie. Dnes v Starom zámku sídli Slovenské banské múzeum.
  • Na protiľahlom kopci od Starého zámku sa nachádza od roku 1571 Nový zámok. Aj v ňom sú umiestnené expozície Slovenského banského múzea. Neďaleko sa nachádza zachovalá jediná z piatich pôvodných mestských brán - Piargska brána. Cesta od Nového zámku do centra vedie popri klopačke.
  • Najviac pamiatok je sústredených medzi Trojičným a Radničným námestím. Obe námestia oddeľuje gotický Kostol sv. Kataríny a budova radnice.
  • Uprostred Trojičného námestia stojí trojičný stĺp pripomínajúci morovú epidémiu v roku 1711. Autorom sôch je takisto popredný sochár talianskeho pôvodu a banskoštiavnicky rodák D.Stanetti. Pozornosť si zaslúži aj kamenárska práca K.Hobznechta, ktorého považovali za najlepšieho stredoeurópskeho kamenára svojej doby.
  • Hallenbachov dom - ďalšia budova, kde je sústredená expozícia banského múzea.
  • Budova Komorského dvora - sídlil v nej hlavný komorský gróf vykonávajúci úradný dozor nad banskou činnosťou. Od roku 1864 zastával funkciu riaditeľa Banskej akadémie.
  • Budovy Banskej a lesníckej akadémie postavené v rokoch 1892 až 1911 sú vsadené do areálu s botanickou záhradou, ktorú v rokoch 1810 založil lesnícky profesor na Slovensku H.D.Wilkens.
  • Arborétum Kysihýbeľ - výskumná plocha sledujúca asimiláciu cudzokrajných drevín v podmienkach Štiavnických vrchov.
  • V roku 2009 objavili Neskorogotickú Kaplnku sv.Annny, o ktorej sa predpokladalo, že neexistovala.
  • Banské múzeum v prírode.
  • Zaujímaví rodáci: Štefan Lumnitzer, Jozef Horák, Dezider Hoffmann, Gustáv Eisele, Vladimír Bahna, Ľudovít Kneppo

HODRUŠA-HÁMRE

  • ťažilo sa tu zlato a striebro
  • štôlňa cisára Františka dlhá 12 149m
  • klopačka a pôvodné banícke domy
  • od roku 1892 tu vznikla továreň Sandrik, ktorá dnes vyrába príbory.

NOVÁ BAŇA

  • pri zrode miestnych baní stáli baníci z Pukanca
  • objavenie zlatonosnej žili - hlavný impulz pre rýchly rozmach banskej osady, z ktorej sa stalo v roku 1345 slobodné kráľovské mesto.
  • v 14.storočí sa zaradila medzi sedem najbohatších banských miest v Hornom Uhorsku.
  • V roku 1664 mesto dobyli Turci a mesto sa takmer vyľudnilo.
  • zatopenie baní vodou - prvé použitie parného stroja, na ktorého princípe pracovalo čerpacie zariadene.
  • radnica - postavená po roku 1353 ako tzv. kráľovský dom, čím splnili nariadenie uhorského kráľa, podľa ktorého mali stáť v každom banskom meste stáť domy označené ako domus regiae. Bolo to vierohodné miesto pre overovanie rýdzosti drahých kovov. Dnes tam sídli Pohronské múzeum.
  • Okolo Pohronského Inovca a susedného Vtáčnika sa rozvinula krajina plná usadlostí a osád pre ktoré sa rozvinulo označenie štálie.

ĎALŠIE ZAUJÍMAVÉ MIESTA REGIÓNU

  • SLIAČ (kúpeľné mesto, povstalecké letisko Tri duby)
  • KOVÁČOVÁ (kúpeľné mesto, termálne kúpalisko)
  • OČOVÁ (zaujímaví rodáci: Matej Bel, folklór)
  • ZVOLENSKÁ SLATINA (zaujímaví rodáci: Ján Bahýľ, Terézia Vansová, Mikuláš Moyzes, Rinaldo Oláh, Mária Ďuríčková, Štefan Sokol)
  • KREMNICKÉ BANE (Svätojánsky kostol - Kostol sv.Jána Krstiteľa, symbolický stred Európy)
  • KRAHULE (rekreačná oblasť)
  • Svätý ANTOL (barokovo-klasicistický kaštieľ s krásnym anglickým parkom)
  • ŠTIAVNICKÉ BANE (tajchy - horské jazerá, unikátne vodohospodárske diela, ktoré vybudovali v súvislosti s banskou činnosťou. Väčšina umelých vodných nádrží vznikla v 18.storočí podľa projektov popredných štiavnických učencov J.K.Hella a S.Mikovíniho)
  • SKLENÉ TEPLICE (kúpele pre liečenie pohybového a nervového ústrojenstva, jaskynné parné kúpele známe už v 16.storočí)
  • VYHNE (termálne kúpalisko, baníctvo - vyťažená železná ruda sa tavila v miestnych hámroch - vyhniach, pivovar Steiger)
  • ŽARNOVICA (hrad Revište, motocyklové preteky na plochej dráhe)
  • HRONSKÝ BEŇADIK (benediktínsky kláštor - nakrúcali sa v ňom niektoré scény filmu Legenda o lietajúcom Cypriánovi)
  • VÍGĽAŠ (kaštieľ, teplotný rekord z 11.2. 1929: -41 stupňov Celzia, zaujímaví rodáci: Ján Drdoš)
  • KĽAK, OSTRÝ GRÚŇ (po SNP vypálené obce),
  • VÍGĽAŠSKÁ HUTA (zaujímaví rodáci: Stanislav Barabáš)
  • BYSTRÁ (zaujímaví rodáci: František Švantner)
  • LOVČA: (zaujímaví rodáci: Ján Švehlík)
  • DOLNÁ ŽDAŇA: (zaujímaví rodáci: Elena Čepčeková)

PRÍRODNÉ KRÁSY

ChKO Poľana: vyhasnutá sopka Poľana (1458m), vodopád Bystré, ChKO v roku 1990 bola zaradená do siete biosférických rezervácií medzinárodného programu MaB patriaceho pod UNESCO

Kremnické vrchy

CkKO Štiavnické vrchy : Vrch Sitno - 1 009m, najvyšší vrch Štiavnických vrchov s prekrásnym výhľadom. Viažu sa k nemu viaceré legendy a povesti s najznámejšou o Sitnianskych rytieroch. Vrcholovú plošinu Sitna tvorí erózna troska andezitového lávového prúdu. Z troch strán ju chránia kolmé skalnaté steny, obranu štvrtej strany zabezpečoval hrad Sitno.

HRADY REGIÓNU

Jakub Hlohoš,   19 Apr 2017