región Poiplie Tekov, Hont, Novohrad - WebSlovensko.sk
dnes je: nedeľa 22.október 2017 - kalendarium

región Poiplie - Tekov, Hont, Novohrad

Poiplie je oblasť Slovenska, ktorá sa dotýka rieky Ipeľ. Táto rieka tvorí na viac ako polovici svojho toku hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. V minulosti bolo Poiplie rozdelené do troch historických regiónov - Novohrad (východná časť), Hont (stred), Tekov (západ).


región Poiplie - Tekov, Hont, Novohrad

Z pohľadu geologického znížené časti Poiplia obklopujú sopečné pohoria, v ktorých vyhasnuté sopky zanechali minerálne bohatstvo.

Poiplie vyniká veľkým množstvom zrúcanín hradov a pevností protitureckej obrany. Ku koloritu regiónu je možné priradiť aj početné starobylé kláštory, kaštiele a množstvo unikátnych technických pamiatok, ako aj kedysi slávne banské mestá.

LEVICE

  • 1156 - prvá písomná zmienka o Leviciach. O ďalších osudoch mesta sa môžeme dozvedieť až z listiny datovanej do roku 1318. Osud mesta bol úzko spojený s existenciou Levického hradu. V 14.storočí pod hradom vznikla nová osada - Nové Levice. Táto osada patrila Levickému hradu a už v roku 1388 mali právo usporadúvať trhy a vyberať mýto. Existovali aj Staré Levice, ako menšia osada, a to až do roku 1614. Ničivé turecké nájazdy spôsobovali miestnym obyvateľom utrpenie. Turci mnohých Levičanov odvliekli do zajatia a mestečko niekoľkokrát vypálili. Napriek tomu sa Levice v prvej polovici 17.storočia ďalej zmáhali. Boli administratívnym a ekonomickým centrom rozsiahleho tekovského hradného panstva a trhovým miestom. Od roku 1615 sa tu okrem dvoch týždenných trhov organizujú aj veľké výročné jarmoky. Napredovanie mesta urýchlilo aj otvorenie železničnej trate do Ostrihomu. Dnes Levice žujú čulým spoločensko-kultúrnym životom. Organizujú sa tu hradné dni a tradičný októbrový Levický jarmok.
  • Historické a sakrálne pamiatky mesta: Kostol sv. Michala (rímskokatolícky klasicistický) a Kostol sv. Jozefa (barokový), klasicistické kostoly evanjelickej a kalvínskej cirkvi z 18. a 19. storočia, románsky kostolík z 12. storočia (najstaršia sakrálna pamiatka), židovská synagóga, budova bývalého učiteľského ústavu (viac ako 100 ročná)
  • zaujímaví rodáci: Magda Paveleková, Richard Petruška, Vladimír Durdík st.

SEBECHLEBY

  • vinohradnícka obec
  • v 16. a 18. storočí patrili Sebechleby medzi významné hontianske mestečká, pričom v prvej polovici 18.storočia boli dokonca sídlom Hontianskej stolice. Obec bola v 16. a 17. storočí viac ráz poškodili turecké nájazdy. Ku tomu obdobiu sa viaže aj komédia Sebechlebskí hudci, kde sa trojica Sebechlebčanov vybrala za tureckým pašom a prekabátila ho, len aby doviedla domov unesené ženy. Humor a vtip boli miestnym občanom vždy vlastné a svedčí o tom aj divadelná hra Geľo Sebechlebský, v ktorej filmovom spracovaní si zahral hlavnú úlohu Karol Machata.



ŠAHY

  • pohraničné mesto, ktoré vzniklo na brehu rieky Ipeľ. Vzniklo na dôležitej stredovekej obchodnej ceste.
  • Rozvoj mesta podnietilo v roku 1240 založenie premonštrátskeho kláštora, ktorého pozostatky sa zachovali dodnes. Premonštráti dostali v roku 1266 aj právo vyberať mýto. Ich kláštor mal až do tureckej okupácie v polovici 16.storočia veľký význam ako tzv. hodnoverné miesto nielen na pre Hontiansku, ale aj pre Novohradskú, Zvolenskú, Tekovskú a Gemerskú stolicu. Charakter mestečka nadobudli Šahy až počas vlády kráľa Žigmunda, ktorý im udelil v roku 1405 jarmočné právo. O dva roky neskôr získali aj právo meča. V čase tureckej okupácie Uhorska v roku 1546 kláštor opevnili na spôsob hradu. Šahy a okolie ovládli Turci v rokoch 1552 - 1595 a od roku 1626 až do opätovného dobytia Budínskeho hradu v roku 1686. O dva roky neskôr získali kláštor jezuiti, ktorí na troskách kláštora postavili nové budovy a v roku 1734 aj kostol. Na začiatku 19.storočia sa Šahy stali sídlom Hontianskej stolice. Dnes sú Šahy rušným pohraničným mestom navštevovaným najmä počas septembrových Hontianskych kultúrnych dní a Šahanského jarmoku.
  • historické a sakrálne pamiatky: gotický kostol barokovo prestavaný, od roku 1859 barokový sĺp so sochou Panny Márie, evanjelický kostol z prelomu 19. a 20. storočia, kalvária a bývalý kláštor, budova Župného domu z roku
  • Hontianske a múzeum a Hontianska galéria

VEĽKÝ KRTÍŠ

  • prvá zmienka z polovice 13.storočia
  • vyvíjal sa v tieni Modrého Kameňa do ktorého panstva patril. Následkom tureckého drancovania bol odchod obyvateľov a následné dosídlenie kolonistami zo severných uhorských stolíc. Vo Veľkom Krtíši sa usídlili viaceré zemianske i poddanské rodiny z Liptova, Oravy a Turca
  • Novšia história mesta sa spája s otvorením uhoľnej bane Barbora a založením banskej spoločnosti rovnakého mena. S intenzívnou ťažbou sa začalo najmä po druhej svetovej vojne. V roku 1951 vznikli Modrokamenské uhoľné bane a začalo sa stavať banícke mestečko. V neďalekej bani Dolina sa dodnes ťaží hnedé uhlie.

KRUPINA

  • Krupina je banícka obec, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z roku 1135. V 12. a 13. storočí tu bohaté náleziská medi a zlata prilákali nemeckých baníkov a tak pôvodne slovenská obec sa zmenila na nemeckú. V roku 1241 ju spustošili Tatári, ale v roku 1244 získala výsady slobodného kráľovského mesta. V 16. storočí sa Krupina stala dôležitým oporným bodom protitureckej obrany. Turci viackrát operovali v blízkosti mesta, avšak nikdy ho nedobyli. Stavovské povstania, turecké vojny a viaceré požiare v 17. a 18. storočí rozvoj Krupiny spomalili. Neskôr z nej vyrástlo hospodárske, kultúrne a administratívne centrum širokej oblasti s rozvinutým strojárskym a potravinárskym priemyslom.
  • Historické a sakrálne pamiatky: strážna veža Vartovka (strážne hliadky z nej oznamovali príchod Turkov), mestské hradby z rokov 1551 až 1564, podzemné chodby, stredoveké tzv. turecké studne vytesané v tufe, rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie, barokovo-klasicistická Kaplnka Bolestnej Panny Márie z roku 1794
  • zaujímaví rodáci: Viliam Polónyi, Elena Maróthy Šoltésová, Andrej Sládkovič Braxatoris, Samuel Hruškovič, Juraj Špitzer, Martin Babjak

LUČENEC

  • centrum Novohradu
  • vzniklo na križovatke obchodných ciest spájajúcich Šahy s Rimavskou Sobotou a Fiľakovo so Zvolenom. O dávnom osídlení tohto územia svedčí množstvo archeologických vykopávok z obdobia, ktoré sa začína kamennou dobou a končí sťahovaním národov (meče z Opatovej zo staršej doby bronzovej).
  • najstaršia písomná zmienka o meste - listina kráľa Bela IV. z roku 1247, kde sa Lučenec uvádza ako Luchunch. Do histórie sa zapísala bitka pri Lučenci v roku 1451, v ktorej husitské vojsko Jána Jiskru zvíťazilo nad početnejšími uhorskými jednotkami Jána Hunyadyho. Počas bojov bolo mestovypálené Jiskrovými vojakmi.
  • V druhej polovici 16.storočia mesto obsadili Lučenec Turci, pričom okupácia mesta trvala až do roku 1593 a počas tohto obdobia prudko poklesol počet obyvateľov. Počas stavovských povstaní Lučenec dvakrát vypálili. Epidémie a požiare ho sprevádzali aj v 18.storočí. Ani to však neochromilo život v meste a v roku 1695 získalo mesto právo usporadúvať jarmoky a trhy. V roku 1706 tu zriadili poštovú stanicu. V roku 1849 vojaci generála Grabeho zničili v meste viacero budov. V druhej polovici 19. storočia vznikli v meste viaceré menšie priemyselné podniky a v 20. storočí pribudla aj továreň na výrobu poľnohospodárskych budov.
  • Historické a sakrálne pamiatky mesta: barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol z roku 1783, neogotický kalvínsky kostol z roku 1853 so 64m vysokou vežou s otáčajúcim sa kohútom na vrchole, monumentálna synagóga v secesnom slohu z roku 1925, reduta, radnica z roku 1894, Novohradské múzeum s dôrazom na ľudovú keramiku a sklárstvo, Novohradská galéria, Zlatá ulička
  • zaujímaví rodáci: Ivo Heller, Ladislav Kačáni, Wiliam Bukový

POLTÁR

  • pri meste stálo slovanské sídlisko v 7. a 8. storočí
  • mestečko známe výrobou skla, keramiky a krištáľu
  • prvá zmienka z roku 1246
  • kamenný Turecký most - pripomienka vyčíňania Turkov v druhej polovici 16.storočia
  • klasicistický kaštieľ z roku 1782, Mestské múzeum
  • stredoveký hrádok

FIĽAKOVO

  • Obec sa spomína prvý krát v polovici 13.storočia ako osada s mýtom. V roku 1423 obdržala mestské privilégiá. Po zničení hradu obec nezanikla, ale rozvíjali sa tu rôzne remeslá a poľnohospodárstvo.
  • Mestské múzeum, hrad

ĎALŠIE ZAUJÍMAVÉ MIESTA

  • BRHLOVCE (komplex skalnatých obydlí vtesnaných do tufu - pamiatková rezervácia ľudovej architektúry)
  • ŽELIEZOVCE (pamätná izba Franza Schuberta umiestnená v tzv. Soviom zámočku)
  • STARÝ TEKOV (kedysi bývalé slobodné kráľovské mesto Tekov, folklór - ľudový kroj)
  • NOVÝ TEKOV (žrebčín)
  • KOZÁROVCE (ľudová architektúra)
  • PUKANEC (jedno zo siedmych slobodných banských miest stredného Slovenska, strieborná baňa od roku 1321)
  • BOHUNICE (vodný mlyn - jedna z expozícií tekovského múzeam zaujímaví rodáci: Michal Godra)
  • ŽEMBEROVCE (vlastivedná expozícia Tekovského múzea v klasicistickom kaštieli s neorománskou úpravou)
  • SANTOVKA (kúpele a minerálna voda Santovka)
  • SLATINA (minerálna voda)
  • DUDINCE (kúpele)
  • MODRÝ KAMEŇ (hrad)
  • DOLNÁ STREHOVÁ (rekreácie, kaštieľ Imricha Madáča)
  • HRUŠOV (vinobranie a trojdňový folklórny festival ľudových remesiel, tradícií, hudby, spevu a tanca - Hontianska paráda, pivnice vydlabané do pieskovca, replika neolitickej osady a zvyšky ľudovej architektúry)
  • ČABRADSKÝ VRBOVOK (hrad)
  • ŽIBRITOV (so zachovalou ľudovou architektúrou a zrúcaninou malej protitureckej pevnosti)
  • STARÁ HALÍČ (drevená zvonica zo 17.storočia, zaujímaví rodáci:)
  • HALÍČ (zaujímaví rodáci: Hana Ponická)
  • DIVÍN (hrad a opevnený kaštieľ v ktorom sídlil partizánsky štáb a poľná nemocnica)
  • RUŽINÁ (vodná nádrž)
  • LOVINOBAŇA (baníctvo a výroba žiaruvzdorných magnezitových materiálov, súťaž v ryžovaní zlata)
  • PODREČANY (kaštieľ inšpirovaný francúzskym barokom)
  • KALINOVO (sklárstvo, zaujímaví rodáci: Stano Radič)
  • POLTÁR (sklo, keramika, krištáľ, kamenný Turecký most)
  • CINOBAŇA (sklárstvo, zaujímaví rodáci: možno Samuel Mikovíny)
  • ZLATNO (pôsobilo viacero sklárskych majstrov a brusičov)
  • KOKAVA NAD RIMAVICOU(letný folklórny festival Koliesko, zaujímaví rodáci: Darina Bancíková)
  • UTEKÁČ (výroba skla od roku 1787)
  • ŠIATORSKÁ BUKOVINKA (hrad Šomoška)
  • SENOHRAD (senohradská čipka)
  • HONTIANSKE NEMCE (zaujímavý rodák: Gustáv Valach, Marián Labuda)
  • HONTIANSKE MORAVCE (zaujímavý rodák: Jaroslav Filip, )
  • ÁBELOVÁ (zaujímavý rodák: Ján Šalamún Petian, možno Samuel Mikovíny)
  • POLICHNO (zaujímavý rodák: Božena Slančíková-Timrava
  • STREDNÉ PLACHTINCE (zaujímavý rodák: Július Pántik)
  • DOLNÉ PLACHTINCE (zaujímavý rodák: Štefan Kvietik, Ctibor Filčík)
  • HORNÉ PLACHTINCE (zaujímavý rodák: Milan Kňažko)
  • RYKYNČICE (zaujímavý rodák: Ján Alexander Rotarides)
  • TEKOVSKÉ LUŽANY (zaujímavý rodák: Milan Laluha)

HRADY

Jakub Hlohoš,   28 Jun 2017