dnes je: streda 13.december 2017 - kalendarium
športové výsledky-prehľady-ročenky

Majstri Európy vo futbale 1976

Keď začali majstrovstvá sveta 1974 v Nemeckej spolkovej republike naši tréneri a futbalisti zasadli pre televízory, aby videli čo mali vidieť. Videli niečo, čo ovplyvnilo dianie v našom a svetlovom futbale. Videli niečo, čomu sa ujalo pomenovanie totálny futbal. Bolo to v čase, keď sa celý náš futbal ocitol veľmi hlboko. Bolo to v čase hľadania a budovania nového reprezentačného mužstva.


Majstri Európy vo futbale 1976

Trénerského kormidla pri reprezentácii sa ujal Václav Ježek. Táto česká trénerská ikona bola odhodlaná niesť zodpovednosť za reprezentáciu najskôr sama. Podľa vývoja a zápasov si Ježek pozýval ku spolupráci pomocníkov. Bol medzi nimi aj Jozef Vengloš, ktorý v tom čase platil za odborníka na anglický futbal.

Korene spolupráce dvojice Ježek-Vengloš je potrebné hľadať v čase zájazdu Sparty Praha do Austrálie, kde v rokoch 1966-1969 ako pedagóg a tréner Vengloš pôsobil. Jozef Vengloš zaimponoval Ježkovi nielen znalosťou anglického futbalu, ale aj vedeckým prístupom ku futbalovej problematike. Dvojica Vengloš - Ježek začala spolupracovať užšie a jej spolupráca priniesla dva veľké úspechoch futbalovej reprezentácie Československa - titulu majstra Európy 1976 v Belehrade a štvrťfinále majstrovstiev sveta 1990 v Taliansku.

Futbalové divadlo, ktoré mohol celý svet vidieť na majstrovstvách sveta 1974, kladne ovplyvnilo aj pomery v československom futbale. Zelenú dostali niektoré novátorské myšlienky a celkovo sa zlepšila práca v kluboch. Z pohľadu reprezentácie bolo významným momentom rozhodnutie budovať kostru mužstva z hráčov Slovana Bratislava. Toto rozhodnutie pramenilo z poznatkov a skúseností silnejších futbalových reprezentácií, ktoré boli budované z jedného, maximálne dvoch domácich klubov. Trénerom Slovana v tom čase bol už Jozef Vengloš, tréner, ktorý svojimi metódami a modernou tímovou prácou pozitívne ovplyvniť pomery v mužstve a jeho herný prejav. Vytvoril tak dobrý základ pre reprezentáciu.

Systematická práca priniesla výsledky. V úvodných prípravných zápasoch sme porazili NDR (vtedy jedno z veľkých prekvapení MS 1974) 3:1 a Švédsko 4:0. Začala sa kvalifikácia pre majstrovstvá Európy 1976 a na začiatok sme nastúpili proti súperovi najsilnejšiemu - Anglicku, na jeho pôde. Prvý polčas sa naše mužstvo prakticky ani neodvážilo vyraziť na súperovu polovicu. Neobdržalo však gól. V druhej polovici stretnutia však podľahlo tlaku domácich Angličanov, prišli zranenia a striedania. Herný systém sa narušil až úplne zrútil. Výsledkom bola prehra 0:3.

Vengloš s Ježkom pracovali ďalej. Zbierali informácie o súperoch, robili poznámky a záznamy. Prišli ďalšie kvalifikačné zápasy: rozstrieľali sme Cyprus 4:0 a Portugalcov 5:0. Začala sa druhá polovica roka 1975 a na Tehelné pole zavítali Angličania aby tu vybojovali odvetný zápas. V deň zápasu sa Bratislava zahalila do hmly, ktorá pretrvala aj počas zápasu. Taliansky rozhodca ho kvôli nespôsobilým podmienkam ukončil. Známa je jeho veta:

Ešte uvidím, či niečo uvidím, a keď nič neuvidím, uvidíme sa znova zajtra...

Nasledujúci deň sa hralo opäť. Ten deň sa stal veľkým futbalovým sviatkom. V slnečnom dni naši porazili Angličanov 2:1 a otvorili si tak dvere na postup zo skupiny. Jeden z gólov strelil neskorší tréner Slovana Bratislava a reprezentácie Slovenska Dušan Galis. V ostávajúcom priebehu kvalifikácie sme na horúcej pôde v Portugalsku remizovali 1:1 a vyhrali na Afroditinom ostrove 3:0. V konečnom súčte sme mali v skupine na konte najviac bodov, čo znamenalo postup do štvrťfinále.




Do štvrťfinále československému mužstvu žreb prisúdil zbornú ZSSR. Spôsobilo to určité komplikácie, nakoľko obe reprezentácie už mali dohodnutý vzájomný prípravný zápas. Špekulovalo sa, či ho je potrebné hrať. Nakoniec sa tento priateľský zápas hral a ukázal sa veľmi užitočným. Vo Všešportovom areáli v Košiciach obe reprezentácie nadobudli cenné poznatky pred nastávajúcim dôležitým dvojzápasom a rozišli sa zmierlivo s výsledkom 2:2.

V deň prvého štvrťfinále atmosféra v Bratislave pripomínala zápas proti Anglicku. Česko-Slovensko si vytvorilo nádejný náskok po výsledku 2:0. Odveta bola naplánovaná na kyjevský Ústredný štadión, domovský stánok Dinama Kyjev, najdôležitejšieho dodávateľa hráčov pre reprezentáciu. Československý tím teda čakala riadna fuška. Po prvom polčase sme viedli gólom košičana Módera. Druhý polčas začali vypredaným hľadiskom poháňaní Sovieti útočiť. Ich úsilie však stačilo iba na konečný výsledok 2:2. Ten znamenal postup našich farieb na záverečný turnaj do Belehradu.

Na záverečný turnaj, ktorý mala usporiadať Juhoslávia sa prebojovali okrem domáceho celku aj Česko-Slovensko a obaja finalisti posledných majstrovstiev sveta -Nemecká spolková republika a Holandsko. Juhoslovanskí organizátori sa veľmi tešili na slovanské finále Česko-Slovensko - Juhoslávia. Do toho však mali čo prehovoriť obaja spomenutí finalisti svetového šampionátu. Naše semifinále proti Holandsku sa hralo za vytrvalého dažďa a bolo plné útočného futbalu. Domáci diváci boli na našej strane, štadiónom sa nieslo BELI...!!! BELI...!!!, čo bola narážka na biele dresy futbalistov zo srdca Európy. Holanďanov sme zaskočili útočnou hrou a po predĺžení sme ich porazili 3:1. Domáca Juhoslávia však na majstroch sveta z Nemecka nepochodila a tak do finále proti ČSSR postúpilo NSR.

A nadišlo finále. Podľa pôvodných propozícií sa v prípade nerozhodného výsledku aj po predĺžení mal hrať opakovaný zápas. Zástupcovi futbalového zväzu Nemeckej spolkovej republiky však prišli s návrhom, aby sa kopali penalty s čím čs.strana súhlasila.

Vo finále sa čs. mužstvo ujalo vedenia 2:0. Po riadnom hracom čase a predĺžení však svietil na svetelnej tabuli výsledok 2:2. Došlo tak na spomenutý a dohodnutý penaltový rozstrel, v ktorom sme porazili Nemcov 5:3. Oba naše góly v zápase strelili Slováci: Dobiáš a Švehlík. Z našich pokutových kopov strieľali Slováci tri. V prvej série to bol slovanista Masný, v tretej ďalší slovanista Ondruš, štvrtý kop úspešne vykonal Ladislav Jurkemik. Česko-Slovensko sa stalo jediný krát majstrom Európy. Na tomto úspechu mali Slováci rozhodujúci podiel:

Ján Pivarník, Jozef Čapkovič, Anton Ondruš, Koloman Gogh, Karol Dobiáš, Pollák, Marián Masný, Jozef Móder, Ján Švehlík, Ladislav Jurkemik, Alexander Vencel, Dušan Gallis, Pavol Biroš, a samozrejme na trénerskej lavičke doc. Dr. Jozef Vengloš.

Jakub Hlohoš,   07 Apr 2017