dnes je: piatok 16.november 2018 - kalendarium

Vrtuľníky Jána Bahýľa

V marci 1922 vyšiel v časopise Letectví pod názvom „Letadla šroubová“ obsiahly článok, ktorý obsahoval veľmi stručnú zmienku, že na Slovensku sa vývojom vrtuľníkov zaoberal istý Ján Bahýľ.

Ak sa vám projekt webslovensko páči, budeme rádi ak ho podporíte nejakou finančnou čiastou. Jej výšku necháme na vás.

IBAN: SK 86 1100 000 000 293 528 4140

č.účtu: 293 528 4140/1100 (Tatra banka)

bic/swift: TATRSKBX

variabilný symbol: 20180528

Vrtuľníky Jána Bahýľa




Záujem Bahýľa o problematiku lietania a konštrukcie lietajúcich strojov sa datuje do druhej polovice 19. storočia, najmä ku jeho koncu. Celkovo Bahýľ podal dva „vrtuľníkové“ patenty. Jeho prvá vážnejšia práca s tematikou lietania pochádza z jeho pôsobenia v haličskom Lobzowe v roku 1895. Bahýľ podal žiadosť o patent na tzv. Vzdušnú skrutku. Šlo o „vzducholoď“, poháňanú dvoma pod sebou uloženými nosnými balónmi. Cez každý z týchto balónov bolo v špirále napnuté lano, ktoré svojim tlakom malo spôsobiť prehnutie tkaniny obalu. Oba balóny tak mali vytvoriť závity skrutkovice, ktoré by sa pri otáčaní zavrtávali do ovzdušia. Tento jeho patent však patril do kategórie naivných, akých v tom čase vznikalo Európe neúrekom.


Ján Bahýľ

Žiadosť o patent odišla z Lobzowa 20. júla 1895 a 29.júla toho istého roku ju zaregistrovali. Patent bol udelený 13. augusta a nasledujúce dňa vstúpil v platnosť. Vo vestníku vyšiel 15.septembra pod číslom číslo 3392. Myšlienka vynálezu nie je originálna. Riešenie rotorového systému prevzal Bahýľ zo skoršieho návrhu istého francúzskeho vynálezcu. Rozdiel bol v pohone. Bahýľ predpokladal pohon ľudskou silou. Ku tomu slúžili šľapadlá bicyklového typu. Dá sa s úspechom predpokladať, že takto konštruovaný stroj by nevzlietol. Jeho primitívna konštrukcia, nedostatočné plochy skrutkovíc a hlavne pohon ľudskými svalmi by k tomu nestačili.

Bahýľov druhý patent vstúpil do platnosti 17.januára 1906 pod číslom 34 770. Bahýľ ho podal spoločne s Antonom Marshallom, a celkovo tento jeho návrh pôsobí na prvý pohľad reálnejšie. Druhý Bahýľov „vrtuľník“ bol súosí a dvojrotorový so štyrmi listami. Dopredný let bol riešený naklápaním vrtuľníka, ktoré Bahýľ riešil riešil zmenou ťažiska vrtuľníka, čo zabezpečoval posun gondoly aj s pilotom. Vrtuľník bol dokončený a s úspechom predvedený Medzinárodnej vzduchoplaveckej federácie. Pri svojom lete 5. mája 1905 sa vzniesol do výšky 4,3 metra na vzdialenosti niečo cez 1 600 metrov.




Jeho hlavnou myšlienkou bola konštrukcia vrtuľníka s dvoma stupňami štvorlistových ružíc s motorickým pohonom na benzín. Dokončil ju v Bratislave, kam sa presťahoval v roku 1895. Vrtuľník sa vzniesol do výšky 4 metre o dva roky a teraz slávime 115. výročie tejto udalosti.

Konštrukčne vylepšený vrtuľník sa v roku 1901 vzniesol viackrát do výšky pol metra. V roku 1903 sa vzniesol do výšky 1,5 m a 5. mája 1905 vynálezca na svojom stroji v Bratislave preletel vzdialenosť 1500 m vo výške 4 metrov. Tento pokus zaprotokolovala aj miestna Medzinárodná vzduchoplavebná organizácia.

Vynálezca a konštruktér Ján Bahýľ zomrel 13. marca 1916 v Bratislave vo veku 59 rokov. Pochovaný je na bratislavskom evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne pod náhrobkom, ktorý si sám navrhol.

V roku 1999 zriadil Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky Cenu Jána Bahýľa, ktorá je udeľovaná za mimoriadne hodnotné priemyselno-právne chránené slovenské riešenie. Jej cieľom je motivovať a podporiť rozvoj tvorivosti na Slovensku.

An approach to designing an unmanned helicopter autopilot using genetic algorithms and simulated annealing
Letectví plus kosmonautika, special 7/2006

Martin Šaro,   21 Oct 2018